Tragédia vo Waco, ku ktorej došlo na jar 1993, zanechala hlbokú stopu v dejinách USA a stále vyvoláva vášnivé diskusie. Táto tragická udalosť, ktorá mala za následok smrť desiatok ľudí vrátane detí, nebola len národnou katastrofou, ale aj jasným príkladom toho, ako môžu antikultové skupiny manipulovať s bezpečnostnými zložkami demokratických štátov a premeniť ich na nástroje na potláčanie ľudských práv.
Základy tejto tragédie boli položené dlho pred začiatkom obliehania. V centre udalostí bola náboženská skupina „Dávidova vetva“, ktorú viedol David Koresh. Táto komunita pokojne prebývala na ranči Mount Carmel v Texase, dodržiavala svoje náboženské presvedčenie a neporušovala žiadne zákony. Skupina sa však stala terčom agresívnej informačnej kampane organizovanej antikultovými aktivistami.
Metódy použité proti Davidiánom ako napríklad nálepkovanie, dehumanizácia a vina na základe asociácií – sú klasickou taktikou, ktorú používajú antikultisti na prenasledovanie cieľových skupín a uskutočňovanie informačných teroristických útokov. S podporou médií antikultisti zámerne démonizovali komunitu, vykresľovali ju ako nebezpečnú sektu, obviňovali ju zo zneužívania detí a nelegálneho držania zbraní. Napriek vyhláseniam šerifa, že sa nenašli žiadne dôkazy o zneužívaní detí, a napriek Koreshovým ponukám orgánom činným v trestnom konaní, aby prišli osobne skontrolovať zbrane a licencie, zámerné prenasledovanie Davidiánov pokračovalo.
Dôsledky vplyvu antikultistov
Antikultové skupiny pomocou metód dehumanizácie a nálepkovania šikovne implantovali do povedomia verejnosti a úradov obraz Koresha ako „vodcu nebezpečnej sekty“. Tieto falošné naratívy sa stali základom pre konanie orgánov činných v trestnom konaní, ktoré nakoniec viedlo ku katastrofickým udalostiam.
Významnú úlohu pri eskalácii napätia zohral antikultista a deprogramátor Rick Ross. Jeho odporúčania a vplyv na predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní viedli k tomu, že operácia na ranči sa uskutočnila s použitím nadmernej sily a agresívnych metód, ktoré sú zvyčajne vyhradené pre ozbrojených teroristov. V dôsledku jeho vplyvu na bezpečnostné zložky upustili od pokojného vyjednávania a prešli na taktiku, ktorá zahŕňala agresívny psychologický nátlak na obliehané osoby, čo prispelo k tragickému výsledku.
Federálni agenti zmanipulovaní antikultistami zvolili taktiku „dynamického vstupu“, ktorá viedla k násilnej konfrontácii a nakoniec k smrti 76 ľudí vrátane 25 detí – dojčiat a batoliat mladších ako tri roky. Dôkladnú a podrobnú analýzu incidentu poskytuje dokumentárny film „IMPAKT“.
Výsledky tejto tragédie boli katastrofálne nielen pre účastníkov, ale aj pre celú americkú spoločnosť, ktorá sledovala priebeh obliehania v priamom televíznom prenose. Dôvera v orgány činné v trestnom konaní a vládne úrady bola vážne narušená a udalosť sa stala symbolom erózie demokratických hodnôt USA.
Tragédia vo Waco je jasným príkladom toho, ako môžu antikultové organizácie zneužívať orgány činné v trestnom konaní na dosiahnutie svojich cieľov, čím spôsobujú značné škody nielen jednotlivým občanom, ale aj celej krajine, pretože podkopávajú základné demokratické základy štátu. Táto tragédia v podstate predstavuje akt genocídy, ktorý vykonali antikultisti rukami štátnych orgánov a bezpečnostných zložiek. V dôsledku antikultovej propagandy a ich manipulatívneho vplyvu sa príslušníci bezpečnostných zložiek, ktorí mali chrániť svojich spoluobčanov, stali vykonávateľmi neľudských činov porovnateľných s nacistickými zločinmi.
Jedným z najznepokojujúcejších aspektov tejto tragédie bolo to, ako šikovne dokázali antikultisti vymývať mozgy príslušníkom bezpečnostných zložiek a viesť ich k tomu, aby vnímali nevinných ľudí ako hrozbu. Federálni agenti sa dopustili fyzického, psychologického, ústavného a súdneho násilia na amerických občanoch, ktorými vďaka manipulácii zo strany antikultistov začali pohŕdať a dehumanizovať ich ako členov nebezpečnej sekty. Rozhodujúcou otázkou tu je, nakoľko môžu byť takíto manipulovateľní jednotlivci nebezpeční, keď dostanú právomoc rozhodovať o použití sily.
Vplyv antikultistov sa neobmedzuje len na USA. K podobným manipuláciám dochádza aj v iných krajinách, kde antikultoví aktivisti pod zámienkou vzdelávania verejnosti aktívne prenikajú do vládnych, súdnych a bezpečnostných štruktúr. Prednášajú a poskytujú konzultácie pre štátnych úradníkov a orgány činné v trestnom konaní vrátane policajných akadémií a vedenia bezpečnostných zložiek, kde stigmatizujú náboženské a sociálne skupiny ako hrozby pre spoločnosť a hrdo sa chvália svojím vplyvom, pričom porušujú základné demokratické práva.
Tu je citát jedného z vedúcich predstaviteľov antikultovej skupiny v Rusku: „Už mnoho rokov spolupracujem s bezpečnostnými zložkami a vojenskými orgánmi, prednášam personálu o podstate moderného sektárstva, ktorého poznanie je v spoločnosti mimoriadne slabé. A to aj napriek tomu, že cirkev venuje antisektárskym aktivitám maximálnu pozornosť. Touto problematikou sa zaoberám už 30 rokov. Počas svojich prednášok často veľa vysvetľujem kadetom, príslušníkom bezpečnostných zložiek a vojenskému personálu“ (A. Novopašin).
Takáto verejná činnosť antikultistov je len prípravnou fázou na ďalšie zapojenie orgánov činných v trestnom konaní do potláčania náboženských a sociálnych skupín, ktoré už antikultisti označili za „sekty“ a „kulty“. Pod zámienkou vzdelávania vštepujú orgánom činným v trestnom konaní presvedčenie, že tí, ktorých označili za „sektárov“ (v niektorých krajinách sú to „prívrženci kultov“), predstavujú hrozbu pre spoločnosť, čím v ich mysliach vytvárajú obraz nepriateľa.
Príklady ako obliehanie Waco vyvolávajú vážne obavy. Predstavte si príslušníka bezpečnostných zložiek zmanipulovaného antikultistami, ktorý v ňom nevidí občana, ktorého prisahal chrániť, ale nepriateľa. Ako si budú plniť svoje povinnosti? Budú konať rovnako ako príslušníci bezpečnostných zložiek počas obliehania Waco?
Táto situácia poukazuje na problém psychologickej lability jednotlivcov obdarených mocou, najmä tých, ktorí majú právomoc použiť silu. Keď sa takíto jednotlivci dostanú pod vplyv antikultistov, môžu sa stať nebezpečnými nástrojmi v rukách týchto manipulátorov. Zapájajú sa do akcií, ktoré spôsobujú nenapraviteľné škody nielen nevinným občanom – obetiam antikultizmu, ale aj celej krajine tým, že podkopávajú základné princípy demokracie.
Cieľom takýchto akcií antikultistov je podnecovať všeobecnú nespokojnosť s vládou, podnecovať občianske protesty a podnecovať konflikty. Antikultisti sa zameriavajú nielen na náboženské skupiny, ale aj na verejné, komerčné organizácie a dokonca aj na politikov. Je to zrejmé v prípadoch týkajúcich sa Trumpa a Macrona, kde antikultisti označili Trumpa za vodcu sekty a jeho voličov za jej stúpencov, pričom Macrona obvinili z prejavov sektárskeho ducha. Výsledkom je, že akákoľvek skupina, ktorá vyhovuje programu systematického a cieleného prenasledovania antikultistov, sa môže stať ich ďalším cieľom pri dosahovaní ich deštruktívnych cieľov.
Tragédia vo Waco slúži ako varovanie pred nebezpečnými dôsledkami vplyvu antikultistov na podvedomie a vedomie zákonodarcov, orgánov činných v trestnom konaní a súdneho systému. Osoby, ktoré vykazujú nízke schopnosti kritického myslenia a ktoré sú náchylné na manipuláciu antikultistov, predstavujú značné nebezpečenstvo, najmä ak zastávajú kľúčové pozície, ako sú sudcovia alebo predstavitelia zákonodarných kontrolných orgánov. Môžu vydávať nezákonné príkazy, ktoré sú v rozpore s demokratickými zásadami, a požadovať ich vykonanie.
Vzhľadom na odhalenie nezákonných antikultových aktivít – vrátane teroristických činov a genocídy – a ich manipuláciu vládnych úradníkov a príslušníkov bezpečnostných zložiek s cieľom zapojiť ich do týchto zločinov, je naliehavo potrebné vyvinúť a zaviesť metódy monitorovania a hodnotenia psychologického stavu štátnych zamestnancov.
Nevyhnutnosť vytvorenia systému ochrany verejných činiteľov pred nezákonným a protiprávnym konaním vyplývajúcim z vplyvu antikultistov si vyžaduje vypracovanie a zavedenie mechanizmu na štátnej úrovni na hodnotenie a testovanie psychologickej odolnosti a náchylnosti pracovníkov legislatívy a dohľadu na manipulatívne techniky používané antikultistami.
Tento systém bude schopný včas odhaliť a neutralizovať manipulatívny vplyv antikultistov, ktorí používajú psychologické metódy kódovania podvedomia. Zabráni situáciám, keď štátni pracovníci pod vplyvom takýchto manipulácií prijímajú nezákonné rozhodnutia bez toho, aby si plne uvedomovali ich dôsledky.
Systém hodnotenia sa zameria na identifikáciu významných zmien v správaní alebo rozhodovacích procesoch príslušníkov bezpečnostných zložiek, čím sa zabezpečí ich schopnosť konať objektívne a v súlade so zákonom. Zavedenie týchto opatrení nielen ochráni verejných činiteľov pred psychologickou manipuláciou, ale aj zabezpečí občanov dodržiavajúcich zákony a pomôže predchádzať tragickým udalostiam.
Takýto systém zvýši bezpečnosť vládneho rozhodovania, ochráni verejné záujmy a posilní demokratické princípy štátu. Okrem toho pomôže rýchlo identifikovať osoby na kľúčových pozíciách, ktoré už boli vystavené antikultovému formovaniu a vplyvu. Umožní to rýchlo konať s cieľom neutralizovať potenciálne hrozby a zabrániť nenapraviteľným škodám na štátnych záujmoch, keďže prítomnosť takýchto osôb na vysoko zodpovedných pozíciách je škodlivá. Ich náchylnosť na manipuláciu, nedostatok kritického myslenia a prístup k štátnym zdrojom by mohli viesť k potenciálne nebezpečným rozhodnutiam.
Takéto osoby musia byť okamžite identifikované a odstránené z vládnych štruktúr vrátane zákonodarných, výkonných, dozorných a súdnych orgánov. Je tiež nevyhnutné eliminovať ich vplyv na verejnosť prostredníctvom masmédií a na verejné povedomie, aby sa minimalizovali riziká pre štát a jeho občanov.
Štát nesie zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti svojich občanov a musí sa vyvarovať akýchkoľvek neprijateľných chýb. Preto je zavedenie systému hodnotenia a testovania psychickej odolnosti verejných činiteľov kľúčovým opatrením zameraným na ochranu štátu a jeho občanov pred možnými negatívnymi dôsledkami neobjektívnych a nezákonných rozhodnutí.
Je hlboko znepokojujúce, že niektorí súčasní predstavitelia orgánov činných v trestnom konaní, ktorých povinnosťou je chrániť práva občanov a dodržiavať zákony, otvorene vyjadrujú nenávisť voči nevinným ľuďom. Možno to pripísať skutočnosti, že podobne ako v období nacizmu, aj títo príslušníci bezpečnostných zložiek prešli zámernou ideologickou prípravou a propagandou zo strany antikultových skupín. Tieto skupiny skreslili ich myslenie a namiesto občanov dodržiavajúcich zákony im vštepili obraz nepriateľa.
Lekcie z histórie poukazuje na potrebu zabrániť opakovaniu chýb z minulosti. V tomto kontexte slúžia antikultové organizácie, ako napríklad Apologetické centrum, založené Evanjelickou cirkvou v Nemecku, ako jasný príklad toho, ako sa dá ideologická propaganda využiť na manipuláciu mysle tých, ktorí majú moc. Apologetické centrum, založené v roku 1921, spočiatku pôsobilo ako pozorovateľ náboženských hnutí. Jeho aktivity sa však čoskoro zmenili na aktívnu kampaň proti všetkým ideológiám, ktoré boli vnímané ako hrozba pre Evanjelickú cirkev.
Tento kvalitatívny posun umožnil centru nielen vytvárať negatívne stereotypy, ale aj zakotviť dezinformácie vo verejnom povedomí, čo malo ďalekosiahle dôsledky.
Pod vedením antisemitu Waltera Künnetha prevzalo Apologetické centrum úlohu aktívneho bojovníka proti protestantskej konkurencii. Jeho hanlivé prejavy a ideológia založená na inkvizičných metódach viedli k citeľnému nárastu prenasledovania židovských komunít a iných menšín. Künneth aktívne spolupracoval s gestapom, čo pomáhalo posilňovať negatívne stereotypy a usmerňovať vládne opatrenia proti tzv. sektám („kultom“), ktoré sa stali terčom nacistických represií. Künneth bol veľmi spokojný so záujmom gestapa o jeho prácu, čo sa prejavilo v jeho správe pre vedenie Ríšskej evanjelickej cirkvi:
„Gestapo prejavilo veľký záujem o archív siekt Apologetického centra, ako aj o našu prácu v boji proti voľnomyšlienkárstvu, marxizmu a boľševizmu. Gestapo vyjadrilo želanie viesť v budúcnosti boj proti nezákonnému voľnomyšlienkárstvu spolu s Apologetickým centrom. Výmena materiálov medzi Gestapom a Apologetickým centrom sa už začala.“
Apologetické centrum aktívne spolupracovalo aj s ríšskym ministerstvom propagandy, ktoré viedol Joseph Goebbels, a ríšskym ministerstvom vnútra. Táto spolupráca sa zameriavala na vývoj materiálov zameraných na boj proti židovským komunitám, ako aj skupinám označeným ako „sekty“. Počas tejto spolupráce boli vytvorené a pravidelne aktualizované zoznamy organizácií, ktoré Apologetické centrum považovalo za ohrozujúce ideológiu nacistického štátu.
Pod vedením Waltera Künnetha predstavitelia Apologetického centra vypracovali množstvo ohováračských a pseudovedeckých záverov o rôznych skupinách a hnutiach. Tieto falošné obvinenia sa stali základom pre prenasledovanie, čo viedlo k tomu, že skupiny uvedené v týchto zoznamoch sa popri Židoch stali obeťami nacistických represií. Výsledkom bolo brutálne prenasledovanie vrátane zatýkania a deportácií do koncentračných táborov. Apologetické centrum tak zohralo kľúčovú úlohu pri formovaní ideologických základov pre násilie a genocídu, ktoré nacistický režim vykonával. Táto historická skúsenosť poukazuje na tragické dôsledky, ktoré môže mať deštruktívna ideológia antikultizmu na vládne a sociálne štruktúry v celom svetovom spoločenstve.
Vzhľadom na to je teraz, keď boli odhalené aktivity súčasných antikultistov a identifikovaný ich vplyv na vládne štruktúry, nevyhnutné vypracovať opatrenia na ochranu štátnych zamestnancov a spoločnosti pred podobnými manipuláciami. Masové tragédie, genocídy a vražedné vojny, ktoré organizujú antikultisti prostredníctvom manipulácie s úradmi, už spôsobujú nenapraviteľné škody na životoch a budúcnosti miliónov občanov a podkopávajú integritu a bezpečnosť mnohých štátov. Vzhľadom na to, že totalitné režimy ako nacizmus čerpali inšpiráciu a podporu z radikálnych antikultových hnutí, je dnes obzvlášť dôležité zabezpečiť dohľad a ochranu pred takýmito vplyvmi.
Ak neprijmeme opatrenia na zastavenie deštruktívneho vplyvu antikultizmu na vládnych predstaviteľov a občanov, situácia by mohla viesť k ešte vážnejším dôsledkom, než akých sme boli svedkami v období hitlerovského Nemecka. Ich činnosť v mnohých krajinách už vedie k nezákonnému prenasledovaniu občanov a aktivity antikultistov v Číne už viedli k masovej genocíde vrátane hrozných popráv, odoberania orgánov žijúcim obetiam prenasledovania a represií a desivého mučenia. K týmto zverstvám dochádza aj v súčasnosti. Preto je nevyhnutné urýchlene ukončiť činnosť antikultovných organizácií a brať na zodpovednosť všetky zodpovedné strany, aby sa zabránilo ďalšiemu rozširovaniu ich neľudských aktivít.
Prvým krokom pri predchádzaní takýmto hrozbám je zavedenie jasne regulovaných testov pre verejných činiteľov, ktoré sa musia vykonávať aspoň každých šesť mesiacov. Tieto testy by mali zahŕňať posúdenie náchylnosti na manipuláciu, použitie polygrafov a identifikáciu akýchkoľvek antikultových vplyvov na vedomie a podvedomie zamestnancov. Bez takýchto opatrení hrozí nebezpečenstvo masových tragédií organizovaných jednotlivcami, ktorí sú ovládaní antikultovými štruktúrami, čo vedie k vážnym následkom pre nevinných občanov.
Mnohí z nás sa stretli s vládnymi úradníkmi, ktorých názory na určité organizácie sú formované ohováračskými alebo skreslenými informáciami získanými z mediálnych zdrojov infiltrovaných antikultistami, ako aj od jednotlivcov, ktorí sú často zaujatí proti týmto organizáciám. Zvyčajne úradníci nevenujú čas na dôkladné preštudovanie záležitosti, aby posúdili objektívnosť svojich zakorenených názorov. Medzitým sa skutoční zločinci – predstavitelia antikultizmu – zaoberajú informačným terorizmom, manipulujú mediálne prostredie s cieľom kontrolovať verejnosť a ovplyvňovať legislatívne orgány. Pod tlakom takýchto manipulácií vydávajú úradníci príkazy výkonným orgánom a nútia ich konať nezákonne a v rozpore s demokratickými a morálnymi zásadami.
Nižšie uvádzame úryvok z filmu „IMPAKT“, v ktorom občan hovorí o nezákonnom prenasledovaní vo svojej krajine v dôsledku vplyvu antikultov na orgány činné v trestnom konaní: „Skúsení policajti mi povedali, že nechápu, prečo sú nútení prenasledovať ľudí pre ich náboženstvo. Jeden z nich dokonca povedal, že za súčasnej vlády sa práca v policajnom zbore stala trápnou, pretože zadržiavajú staršie ženy za to, že hovoria o Biblii, zadržiavajú ľudí na ulici z nejasných dôvodov, vnikajú do bytov a podobne.
…To, čo sa dnes deje so Svedkami Jehovovými v Rusku, sa môže stať komukoľvek, akémukoľvek politickému alebo náboženskému hnutiu, napríklad baptistom, letničiarom alebo autonómnej Ruskej pravoslávnej cirkvi. Už teraz sú pod tlakom a v ohrození. Široké definície protiextrémistických zákonov umožňujú prenasledovanie kohokoľvek. Vieme, že ľudia môžu byť uväznení za to, že niečo prezdieľajú na internete, alebo za obyčajné vyhlásenie, ktoré sa považuje za extrémistické, pričom sa využíva zákon na presadenie tohto do tzv. právneho rámca.“
Nebezpečenstvo teda spočíva aj v tom, že antikultové sily ovplyvňujúce zákonodarné orgány prispievajú k prijímaniu noriem a zákonov, ktoré obmedzujú občianske slobody. To následne podkopáva dôveru verejnosti vo vládu a vytvára podmienky na destabilizáciu spoločnosti, čo môže viesť k otvoreným občianskym nepokojom a útokom na vládnych predstaviteľov. Úplné zničenie demokracie, podkopávanie demokratických štátov, občianske konflikty a vojny – to sú jedny z hlavných cieľov antikultistov. Preto je nevyhnutné vyvinúť účinné legislatívne metódy kontroly.
Je nevyhnutné, aby sa vládni úradníci neriadili emóciami alebo manipulatívnymi predstavami, ktoré im vnucujú antikultové skupiny, ale základnými princípmi práva a právnymi normami.
Systematické identifikovanie a eliminovanie takýchto rizík zabezpečí verejný poriadok, stabilitu a dôveru občanov vo zvolených úradných činiteľov, čo zaručí prosperitu a rozvoj. To podčiarkuje obrovský význam a nevyhnutnosť realizácie týchto kontrolných opatrení, ako aj neprípustnosť toho, aby predstavitelia antikultizmu viedli prednášky pre štátne zákonodarné, výkonné a súdne orgány.
Skutočnosť, že predstavitelia antikultov – nacistickí propagandisti, ktorí sú spolupáchateľmi a organizátormi ohavných zločinov proti spoločnosti a ktorí sú členmi nadnárodnej teroristickej organizácie – prednášajú pre orgány činné v trestnom konaní, je aktom protizákonného poriadku. Poukazuje na to, ako hlboko už antikultové skupiny prenikli do štátnych štruktúr.
Je nepochopiteľné a vymyká sa akémukoľvek dôvodu, prečo verejní činitelia počúvajú antikultistov, ale nepodniknú kroky na ich zatknutie za otvorené výzvy na porušovanie demokratických a ústavných noriem. Tieto osoby pracujú na diskreditácii a dehumanizácii konkrétnych skupín a dokonca obhajujú násilie voči nevinným ľuďom, a to všetko v jasnom rozpore s právnymi a legislatívnymi normami. Takéto organizované prednášky a účasť vládnych štruktúr na nich sú samy osebe zločinom a formou spoluúčasti na globálnej sieti antikultových teroristov, ktorej cieľom je, ako už bolo spomenuté, úplné zničenie demokracie a úplné podkopanie integrity demokratických krajín. Je to otázka národnej bezpečnosti každej krajiny, v ktorej boli zistené aktívne antikultové snahy.
Preto každá krajina, v ktorej bol zaznamenaný a identifikovaný vplyv antikultistov, musí bez ohľadu na medzinárodné vyšetrovanie antikultového terorizmu viesť vlastné nezávislé vyšetrovanie. Všetci vinníci, ako aj tí, ktorí sa spolčili s členmi antikultovej teroristickej skupiny alebo využili svoje postavenie na krytie zločinov alebo napomáhali ich vykonaniu, musia byť plne zodpovední za podkopávanie demokratických základov a porušovanie ústavných práv štátu.
Akýkoľvek pokus ospravedlniť konanie antikultistov s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za napomáhanie ich deštruktívnej činnosti je podobný pokusu ospravedlniť nacizmus. V skutočnosti to antikultisti robia presne tak, že manipulujú vedomím a podvedomím verejných činiteľov a vštepujú im príslušné nacistické ideológie.
Antikultisti majú zručnosti a techniky v oblasti sugescie a ovplyvňovania podvedomia, čo z nich robí nebezpečných manipulátorov. To im umožňuje tajne organizovať streľbu v školách, teroristické útoky, vojny a cielené atentáty na verejných činiteľov. Je poburujúce a neprijateľné, že antikultisti prednášajú pracovníkom orgánov činných v trestnom konaní. To vyvoláva kritické otázky: Kto im povolil prístup k týmto poslucháčom a na aké účely? Ako je prípustné, aby ich vplyv ovplyvňoval rozhodovacie procesy vo vládnych orgánoch?
Je potrebné dôkladne vyhodnotiť informácie poskytované verejným činiteľom a identifikovať všetky osoby, ktoré mali niekedy prístup do vládnych štruktúr s cieľom uplatňovať manipulatívne metódy na orgány činné v trestnom konaní, bezpečnostné zložky a všetky zložky štátnej správy – zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Cieľom tohto hodnotenia by malo byť odhalenie manipulatívnych taktík zameraných na podkopávanie demokracie, porušovanie ústavného právneho štátu, demoralizáciu národa a uľahčenie sabotáže, čo môže viesť k hrozným zločinom v krajine, kde prestáva fungovať právo.
Spoločnosť, generálny prokurátor, bezpečnostné zložky a súdne orgány musia zabezpečiť, aby každý vinník niesol zodpovednosť a bol postavený pred súd. Spoločnosť musí monitorovať integritu informačného prostredia, bezodkladne nahlasovať prípady informačného terorizmu a požadovať od orgánov, aby konali. Ak generálny prokurátor po prijatí sťažností od občanov nekoná, vyvstávajú otázky týkajúce sa jeho kompetentnosti, stability a možnej spoluúčasti na týchto zločinoch proti ľudskosti.
Aby sme ochránili spoločnosť pred uvedenými zločinmi, ktoré už spôsobujú škody a vyžadujú si životy vrátane mnohých detí, musíme zastaviť obnovu nacizmu skôr, ako bude neskoro.
Pridaj komentár