„Jediné, čo sa z histórie učíme je, že sa z nej nič neučíme.“ — Georg Hegel
V histórii sa skrývajú ponaučenia, ktoré dnešná spoločnosť nesmie ignorovať. Po stáročia sa používala stratégia na potláčanie a prenasledovanie celých skupín ľudí, ktorá umožňovala nekontrolovanú deštrukciu akejkoľvek organizácie až po fyzickú likvidáciu jej členov. Túto takzvanú „rímsku formulu“ predstavil profesor Massimo Introvigne a v roku 2011 ho oficiálne uznala OBSE. Od starovekého Ríma až po nacistické Nemecko viedlo uplatňovanie tejto stratégie k neopísateľnému ľudskému utrpeniu a tragédiám. V našej dobe naďalej čelíme dôsledkom týchto neúprosných metód. Je veľmi dôležité, aby sme všetci videli a rozpoznali ich vplyv skôr, ako povedú k novým tragédiám.
Ľudia väčšinou o existencii takejto stratégie nevedia, avšak v určitých kruhoch je známa ako účinná metóda diskreditácie a systematického prenasledovania sociálnych, politických alebo náboženských skupín. Tento vzorec, vyvinutý v starovekom Ríme, sa v priebehu storočí zdokonaľoval: používal sa proti prvým kresťanom, počas „svätej“ inkvizície a fašistickým režimom nacistického Nemecka. „Rímska formula“ pozostáva z troch fáz: neznášanlivosti, diskriminácie a prenasledovania.
Pozrime sa v krátkosti do histórie a preskúmajme uplatňovanie tohto vzorca na niektorých jeho najvýraznejších príkladoch.
V starovekom Ríme boli prvými obeťami tejto stratégie raní kresťania. V počiatočnej fáze – neznášanlivosti – boli ľudia praktizujúci kresťanstvo vyhlásení za nepriateľov štátu, ktorým boli pripisované absurdné a hrozivé vlastnosti. Úradníci tvrdili, že kresťania sa dopúšťajú kanibalizmu, nerešpektujú rímskych bohov a spriadajú zlé plány proti ríši.
V druhej fáze – diskriminácii – boli kresťania vylúčení z verejného života, mali zakázané vykonávať určité činnosti a boli prenasledovaní na zákonnej úrovni.
V poslednej fáze – prenasledovaní – boli kresťania predhadzovaní divej zveri v arénach, ukrižovaní alebo popravení iným brutálnym spôsobom.
Nacistické Nemecko tiež použilo „rímsku formulu“ na prenasledovanie Židov, čo viedlo k jednému z najstrašnejších zločinov v dejinách ľudstva – holokaustu. Tento trojstupňový vzorec sa vykonával s desivou účinnosťou a nemeckou precíznosťou.
Prvá fáza, „neznášanlivosť“, zahŕňala vytváranie a šírenie negatívneho obrazu Židov. Nacistická propaganda pod vedením Josepha Goebbelsa spustila masívnu kampaň s cieľom vykresliť Židov ako nepriateľov štátu. Zahŕňala karikatúry, články a filmy ako „Jud Süss“, ktoré zobrazovali Židov ako nebezpečné, zákerné a zlomyseľné postavy ohrozujúce nemeckú spoločnosť. V dôsledku toho mnohí ľudia v Nemecku a v zahraničí, kde sa film premietal, začali skutočne veriť, že Židia ich špehujú, lovia ich deti a plánujú ich zabiť.
Tento film sa stal pre nacistov nástrojom na vytvorenie systému útlaku a prenasledovania židovského obyvateľstva. Slúži ako jasný príklad toho, ako nacisti presviedčali nemecké obyvateľstvo, že Židia sú príčinou ich nešťastia a prekážkou ich šťastia.
V druhej fáze, „diskriminácii“, začali nacisti zavádzať právne obmedzenia voči Židom. V roku 1935 boli prijaté Norimberské zákony, ktoré zbavili Židov ich občianskych práv. Boli tiež prepustení zo štátnych služieb, univerzít a armády. Židia mali zakázané vykonávať určité povolania a boli vylúčení z mnohých oblastí verejného života. Mali zakázané uzatvárať manželstvá alebo mať sexuálne vzťahy s „árijcami“.
Výskum, ktorý uskutočnili americkí vedci a sociológovia, ukázal, že nemecká spoločnosť prijatie norimberských zákonov do veľkej miery schvaľovala. Tento súhlas následne prispel k nárastu Hitlerovej popularity. Rozsiahla propaganda presvedčila Nemcov, že Židia predstavujú hrozbu pre ich blahobyt. V dôsledku toho sa Nemci čoraz častejšie obracali na políciu a požadovali rozhodné kroky v presvedčení, že od toho závisí ich bezpečnosť a prosperita.
Tento prípad jasne ukazuje, ako môže extrémistická rétorika vštepovať do spoločnosti myšlienky neznášanlivosti, vďaka čomu ľudia veria, že diskriminácia je oprávnená a normálna.
Posledná fáza, „prenasledovanie“, sa začínala tým, že nacistickí predstavitelia sa obracali na občanov spôsobom: „Všimnite si, že sme prijali zákony, ale problém sa, žiaľ, nevyriešil. Ľudia, ktorí ohrozujú vaše blaho, sú stále nablízku. Áno, nepracujú v polícii, nepracujú v nemocniciach, ale títo ľudia sú veľmi prefíkaní. Ako chápete, stále sú nebezpeční pre vaše blaho.“ To viedlo k prípadom pomstychtivej spravodlivosti a útokom na Židov.
V getách sa začali častejšie vyskytovať výtržnosti. Nemci začali robiť výtržnosti a rozbíjať výklady židovských obchodov, čo niekedy prerástlo do fyzického násilia. Tieto udalosti sú zdokumentované vo filmoch. Hoci sa tieto činy môžu na prvý pohľad javiť ako spontánne, väčšinu z nich zorganizovali nacisti alebo tajné služby. Nakoniec nacisti pristúpili k otvorenej represii: V roku 1938 došlo k pogromu známemu ako „Krištáľová noc“, počas ktorého boli v celom Nemecku a Rakúsku zničené synagógy, židovské obchody a domy a tisíce Židov bolo zatknutých a poslaných do koncentračných táborov.
Konečným výsledkom tohto procesu bol holokaust – systematické vyhladzovanie šiestich miliónov Židov. Nacistický režim vybudoval sieť koncentračných a vyhladzovacích táborov, ako napríklad Auschwitz, Treblinka a Dachau, kde boli Židia masovo zabíjaní v plynových komorách, strieľaní a mučení na smrť. Táto desivá katastrofa je pochmúrnym svedectvom dôsledkov používania „ rímskej formuly“.
Samozrejme, môže sa zdať, že spoločnosť vždy bojovala proti tým, ktorých považovala za nežiaducich. Tento dojem podporuje spôsob, akým sa nám udalosti z minulosti často prezentujú – len ako „historicky dané okolnosti“, za ktorých jedna skupina ľudí začne vyhladzovať inú. Toto zabíjanie sa uskutočňuje pod zdanlivo spravodlivou zámienkou, s aktívnou podporou spoločnosti, pričom páchatelia veria, že konajú „božie dielo“. Napriek tomu hrubo porušujú základné prikázanie: „Nezabiješ.“ Takto sa na základe poznania ľudskej psychológie a uplatňovania dômyselnej stratégie „rímskej formuly“ organizujú všetky vojny a vytvárajú tyranie.
Hegel mal pravdu, keď povedal: „Jediné, čo sa z dejín učíme je, že sa z nich nič neučíme.“
Môže sa to zdať ako príbeh z dávnych čias, ale dnes používajú antikultové organizácie na celom svete rovnaké metódy s alarmujúcou presnosťou. Práve súčasní antikultisti stoja za mnohými dnešnými globálnymi vojenskými konfliktmi a najodpornejšími teroristickými činmi. Zapájajú sa do manipulácie a dezinformácií v médiách, šíria strach a vyvolávajú napätie v spoločnosti. Porušovaním práv občanov a zákonov diskriminujú konkrétne spoločenské skupiny, podnecujú prenasledovanie, podkopávajú základy demokracie a smerujú národy k totalite.
Tu je niekoľko jasných príkladov, ako sa táto neomylná stratégia uplatňuje v súčasnosti.
Začnime „obliehaním Waco“ – udalosťou, ktorá natrvalo zmenila krajinu USA, viedla k sérii hrozných činov domáceho terorizmu, podkopala dôveru vo vládne orgány a rozštiepila spoločnosť. Ako sa uvádza v dokumentárnom filme IMPAKT: „Pre stúpencov antikultizmu je prípad Waco referenčným bodom. Bola to kvapka, ktorá mala zlomiť chrbát slobode v Amerike, požiar, ktorý mal podľa ich plánov zažehnúť plamene občianskej vojny.“
V skratke, davidiáni, skupina Adventistov siedmeho dňa, pokojni žili vo Waco takmer 60 rokov. Ale len v priebehu niekoľkých rokov antikultisti prostredníctvom dezinformačnej kampane v médiách premenili túto skupinu ľudí praktizujúcich svoju formu kresťanstva na obraz „nebezpečnej, deštruktívnej sekty“. Neopodstatnené a klamlivé obvinenia viedli k strašnej tragédii. Zamyslite sa: tento príbeh sa skončil smrťou 82 pokojných amerických občanov vrátane viac ako 20 detí. Bol to výsledok 51 dní trvajúceho konfliktu medzi americkými orgánmi činnými v trestnom konaní a malou náboženskou komunitou1. Podrobnejší pohľad na všetky fázy diskreditačnej kampane a jej dôsledky si môžete prečítať v tomto článku na našej webovej stránke. Čo na to povedať – „rímska formula“ opäť raz bezchybne zafungovala a spustila nezvratné deštruktívne procesy v demokratickej spoločnosti USA. A ako sa to už neraz stalo, skutoční pôvodcovia tohto ohavného zločinu zostali v tieni.
Ďalším zarážajúcim a zároveň šokujúcim príkladom „rímskej formuly“ je situácia v komunistickej Číne, kde sú okrem prenasledovania veriacich už 19 rokov prenasledovaní aj nasledovníci Falun Gong.
Falun Gong (Falun Dafa) je meditačná prax založená na sérii tradičných dychových a pohybových cvičení čchi-kung, ktorá začala získavať širokú popularitu v Číne v roku 1992. Do polovice roku 1999 si získala obrovské množstvo priaznivcov: Falun Gong praktizovalo viac ako 70 miliónov ľudí, alebo aspoň takéto údaje uvádzajú čínske úrady. Pred začiatkom represií bol údajne takmer každý desiaty čínsky občan praktizujúcim tohto hnutia, čo prevyšovalo počet členov komunistickej strany. Tento masívny počet nasledovníkov vzbudil značnú pozornosť úradov.
Ťiang Ce-min, vtedajší generálny tajomník Komunistickej strany Číny, považoval širokú popularitu Falun Gong za hrozbu pre svoju autoritársku vládu. Podľa údajov amerického Kongresu boli státisíce stúpencov Falun Dafa zadržané bez súdneho procesu2. Boli podrobení intenzívnejším metódam vypočúvania vrátane mučenia, psychického týrania a nútených prác.
V roku 2006 sa na internete objavili informácie, že praktizujúci Falun Gong sú v Číne nielen masovo väznení, ale sú im aj násilne odoberané orgány. Podľa niektorých výpovedí očitých svedkov, účastníkov a obetí týchto brutálnych činov sa odbery orgánov vykonávali na živých osobách bez akejkoľvek anestézie a tieto orgány sa následne používali v čínskom transplantačnom priemysle. Toto odhalenie vyvolalo značné pobúrenie verejnosti.
Film Human Harvest: China’s Illegal Organ Trade (Ľudská žatva: Čínsky nelegálny obchod s orgánmi) si získal širokú pozornosť a následne získal prestížnu Peabodyho cenu3, ktorá je každoročným medzinárodným ocenením za vynikajúce výsledky v oblasti rozhlasu a televízie. Okrem toho bol film Human Harvest často označovaný za najlepší dokumentárny film na rôznych medzinárodných filmových festivaloch4. Dokumentárny film obsahuje rozhovory, ktoré režisér Leon Lee viedol s kľúčovými osobnosťami vyšetrujúcimi odoberanie orgánov, vrátane nominantov na Nobelovu cenu za mier Davida Kilgoura a Davida Matasa, ako aj investigatívneho novinára Ethana Gutmanna, spolu s prenasledovanými praktizujúcimi Falun Gong, ktorí utiekli z Číny.
V roku 2013 Európsky parlament5 a v roku 2016 aj Kongres USA6 prijali rezolúcie odsudzujúce násilné odoberanie orgánov praktizujúcim Falun Gong v Číne. Medzinárodná organizácia „Lekári proti násilnému odoberaniu orgánov“ (DAFOH) podala petíciu Vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, aby ukončil nútené odbery orgánov väzňom svedomia, konkrétne praktizujúcim Falun Gong, v Číne. Táto petícia sa stala druhou najviac podpísanou v histórii organizácie, pričom ju podpísalo viac ako 2,7 milióna ľudí z viac ako 50 krajín sveta. O tom, čo sa s petíciou dialo ďalej, však DAFOH uvádza nasledovné:
„DAFOH oznamuje, že k 25. júnu 2018 sa naša správna rada rozhodla ukončiť petíciu adresovanú Vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, ktorá vyzýva na ukončenie násilného odoberania orgánov väzňom svedomia Falun Gong v Číne.
Za posledných päť rokov navštívili zástupcovia DAFOH dvakrát OSN v Ženeve, aby odovzdali viac ako 3 milióny podpisov a diskutovali o týchto zločinoch proti ľudskosti. Doteraz sme sa nedočkali overiteľných krokov zo strany OSN v reakcii na túto petíciu, ktorá predstavuje vôľu ľudí z celého sveta.
Nečinnosť OSN v súvislosti s očividným porušovaním ľudských práv na celom svete, ako je napríklad násilné odoberanie orgánov v Číne, prispela k rozhodnutiu Spojených štátov formálne vystúpiť z Rady OSN pre ľudské práva s odôvodnením, že otázky ľudských práv nie sú primerane riešené.“7
Možno sa pýtate: „Ako je možné, že v súčasnom svete existuje takéto šialenstvo?“ Tejto otázke sa dôkladne venuje film „IMPAKT“, ktorý je k dispozícii na našom portáli.
Verím, že teraz chápete, prečo tí, ktorí stoja za Čínskou komunistickou stranou (ČKS), považovali za potrebné tak násilne démonizovať hnutie Falun Gong a bojovať proti nemu. Bol to krok k upevneniu ich úplnej kontroly, ktorá má korene v strachu. ČKS umožnila únik informácií o zverstvách spáchaných na praktizujúcich Falun Gong, aby demonštrovala, čo sa stane s odporcami, a aby ukázala svoju úplnú beztrestnosť. Po týchto represiách nasledovala éra totálnej cenzúry a vytvorenie takzvaného „Veľkého čínskeho firewallu“, ktorý odrezal čínskych občanov od prístupu na celosvetový internet. Toto opatrenie bolo údajne v prospech občanov, aby ich chránilo pred informáciami, ktoré údajne ohrozovali verejnú bezpečnosť a vládnucu moc, ako aj pred „kacírskymi učeniami“. Z toho sa vyvinul systém sociálneho kreditu, ktorý sa v skutočnosti stal prostriedkom štátu na vykonávanie úplnej kontroly nad svojimi občanmi.
Preto čas, ktorý potrebovali antikultisti na zavedenie totalitného režimu v Číne pomocou „rímskej formuly“, bol kratší ako 20 rokov. Je to približne rovnaký čas, aký potrebovali nacisti na dosiahnutie totálnej kontroly nad obyvateľstvom Nemecka s použitím tej istej stratégie ako nástroja dehumanizácie. Uplynuli stáročia, ale mechanizmus zostáva rovnaký: kdekoľvek sa niekto snažil podmaniť si ľudí a získať absolútnu moc, vždy sa objavili takzvaní nežiaduci „sektári“, „nepriatelia ľudu“, „zradcovia vlasti“, „separatisti“, „kacíri“ a tak ďalej.
História sa opakuje, len ak to ľudia dovolia. Vyzývame vás, aby ste sa pozorne pozreli na svetové dejiny a v každom ich úseku nájdete stopy používania „rímskej formuly“ antikultistami. Podrobné historické skúmanie tejto témy si môžete pozrieť na našej webovej stránke.
História môže byť veľkou učiteľkou, ak ju budeme pozorne študovať a nebudeme si robiť ilúzie o náhodných zákonitostiach.Tento článok vychádza z rozhovorov, prednášok, článkov a kníh profesora Massima Introvigneho, talianskeho sociológa a konzultanta v oblasti duševného vlastníctva. Je zakladateľom a výkonným riaditeľom Centra pre štúdium nových náboženstiev (CESNUR), medzinárodnej siete vedcov skúmajúcich nové náboženské hnutia. Je autorom desiatok kníh a článkov z oblasti sociológie náboženstva. Bol hlavným autorom Enciclopedia delle religioni in Italia (Encyklopédia náboženstiev v Taliansku) a členom redakčnej rady Interdisciplinárneho časopisu pre výskum náboženstva. Od 5. januára do 31. decembra 2011 pôsobil ako „zástupca pre boj proti rasizmu, xenofóbii a diskriminácii s osobitným zameraním na diskrimináciu kresťanov a príslušníkov iných náboženstiev“ v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Zdroje:
- ActFiles.org. (2024, July 14). Crimes of Anti-Cultism. The “Waco” case. How the group of Americans “Branch Davidians” was demonized and destroyed. Part 1.
- Congressional-Executive Commission on China. (2003, July 24). Will religion flourish under China’s new leadership? House Hearing, 108 Congress. www.congress.gov/event/108th-congress/house-event/LC14751/text
- George Foster Peabody Awards (commonly known as the Peabody Awards or Peabodys). An annual international award for outstanding contributions to radio and television. It recognizes achievements in broadcast journalism, documentary filmmaking, educational, entertainment, and children’s programming. www.peabodyawards.com/stories/complete-74th-annual-peabody-awards-may-31-2015/
- Awards & Festivals of Human Harvest: China’s Illegal Organ Trade Documentary. www.javafilms.fr/film/human-harvest-chinas-illegal-organ-trade/
- European Parliament. (2013, December 12). European Parliament resolution of 12 December 2013 on organ harvesting in China. www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-7-2013-0603_EN.html
- H.Res.343 – Expressing concern regarding persistent and credible reports of systematic, state-sanctioned organ harvesting from non-consenting prisoners of conscience in the People’s Republic of China, including from large numbers of Falun Gong practitioners and members of other religious and ethnic minority groups. 114th Congress (2015-2016) www.congress.gov/bill/114th-congress/house-resolution/343
- DAFOH. (2018, June 25). Petition to the United Nations ended. www.dafoh.org/petition-to-the-united-nations-ended/
Pridaj komentár