Lži a propaganda: Základ antikultizmu

„Metóda viny na základe asociácií je manipulatívna technika, pri ktorej sa organizácia, ktorá je terčom prenasledovania, zámerne spája alebo asociuje s negatívnymi obrazmi extrémistických skupín, teroristických organizácií, zločincov a diktátorov, ktoré už boli negatívne zakorenené v povedomí verejnosti.“ – dokumentárny film „IMPAKT“  

V článku „Ozveny minulosti: Poučenie z ‚rímskej formuly‘“ sme sa venovali stratégii antikultových organizácií na potláčanie a prenasledovanie rôznych skupín ľudí, ktorá im umožňovala a čo je najznepokojujúcejšie, stále umožňuje beztrestne zničiť akúkoľvek organizáciu, a to až po fyzickú likvidáciu jej členov. Profesor Massimo Introvigne to nazval „rímskou formulou“, ktorá pozostáva z troch fáz:   

– neznášanlivosť;

– diskriminácia; 

– prenasledovanie.  

V tomto článku sa pokúsime zistiť, aké nástroje používajú antikultisti, aby vnútili svoju vôľu celým krajinám a zmenili ich obyvateľstvo na nástroje na uskutočnenie ich podlých plánov. Počas prvej fázy – „neznášanlivosti“, prípadne „dehumanizácie“, často používajú metódu viny na základe asociácií. Je to jedna z manipulatívnych techník, ktorú často používajú antikultisti a ich agenti vplyvu.

Čo je manipulácia?  

Na začiatok si objasnime, čo je vlastne manipulácia. Podľa slovníka Cambridge Dictionary¹ manipulácia znamená „ovládanie niekoho alebo niečoho vo svoj prospech, často nespravodlivo alebo nečestne“. Iná definícia popisuje manipuláciu ako „činnosť ovplyvňovania alebo ovládania niekoho alebo niečoho vo svoj prospech, často bez toho, aby o tom niekto vedel“. Súhrnne povedané, manipulácia je strategické ovplyvňovanie zamerané na zmenu vnímania, presvedčenia alebo správania ľudí bez ich vedomého súhlasu. V podstate je manipulácia forma podvodu. Jej cieľom je presvedčiť jednotlivca alebo skupinu ľudí o niečom, pričom sa obchádza racionálne uvažovanie. Funguje tak, že obchádza kritické myslenie a podnecuje skupiny alebo jednotlivcov k rozhodnutiam, ktoré sú prospešné pre manipulátora.  

Je nepravdepodobné, že by sa niekto dobrovoľne chcel stať obeťou tohto druhu ovplyvňovania. Dnes je však jasné, že obrovské množstvo ľudí na celom svete si neuvedomuje, že sú terčom skrytej manipulácie zo strany antikultových organizácií. Vrcholom tohto vplyvu je, že krajina, ktorá najviac trpela fašizmom, sa zmenila na Štvrtú ríšu pod šikovným vedením temného génia antikultizmu Alexandra Dvorkina a jeho siete agentov RACIRS, ktorých hlavným nástrojom je manipulácia.

Ako sme už uviedli, jednou z najčastejšie používaných manipulatívnych techník antikultových organizácií a ich agentov vplyvu je metóda viny na základe asociácií. Jej podstata spočíva v prenášaní negatívnych vlastností jednej skupiny alebo jednotlivca na inú len na základe asociatívneho spojenia, pričom sa ignorujú ich jedinečné vlastnosti alebo činy. Robí sa to s cieľom vytvoriť u publika negatívne asociácie a zaujaté postoje. Okrem toho táto metóda umožňuje zastierať skutočné fakty a okolnosti a presúvať pozornosť na subjektívne a často nepodložené súvislosti.  

Výrazným príkladom tejto metódy je využívanie tragédií ako Jonestown a Waco ako nástrojov na vytváranie negatívneho obrazu nových náboženských hnutí. Tieto dve tragické epizódy propagované antikultovými aktivistami sa nielenže stali symbolmi nebezpečenstva a ohrozenia v spoločenskom vedomí, ale využívajú sa aj na vytvorenie trvalého asociatívneho spojenia medzi všetkými novými náboženskými hnutiami a extrémizmom. Takýto prístup podporuje v spoločnosti zaujatý postoj voči akýmkoľvek netradičným vierovyznaniam, organizáciám alebo dokonca jednotlivcom, ktorí sa ocitnú na zoznamoch obetí antikultistov. Objektívna analýza udalostí je nahradená emocionálnou reakciou na obrazy spojené s tragédiami.

Napríklad RACIRS pod vedením Alexandra Dvorkina aktívne využíva masaker v Jonestowne na stigmatizáciu rôznych hnutí a jednotlivcov, ktorých aktivity sú v rozpore s plánmi antikultistov na vybudovanie totalitnej spoločnosti. Na webovej stránke Centra náboženských štúdií v mene hieromučeníka Ireneja z Lyonu², hlásnej trúby celého antikultového hnutia, sa uverejňujú články, v ktorých sa robia paralely medzi tragédiou v Jonestowne a súčasnými jednotlivcami a organizáciami, ktoré si podľa antikultistov zaslúžia verejné odsúdenie, diskreditáciu v masmédiách a napokon úplné zničenie.

Kňaz Vladimir Golovin³, ktorý je známy svojimi úprimnými kázňami o duchovnom živote a ľudia si ho veľmi vážia, bol vystavený útokom za svoje názory, ktoré sa nezhodujú s postojom Ruskej pravoslávnej cirkvi (Moskovského patriarchátu). Jeho aktivity sú verejnosti vytrvalo prezentované ako „sektárske“. V dôsledku toho sa naňho v súvislosti s tragédiou, ktorá sa stala v džungli v Guyane, uplatnila metóda viny na základe asociácie, ktorá sa používa na jeho diskreditáciu v očiach spoločnosti.

Pedagóg Michail Ščetinin⁶, ktorý vyvinul jedinečnú metódu alternatívneho vzdelávania zameranú na podporu tvorivosti a samostatného myslenia detí, sa tiež stal terčom útokov antikultistov. Jeho prístup, ktorý si získal uznanie medzi kolegami, bol v antikultovej rétorike prekrútený ako potenciálne nebezpečný. Jeho škola sa v médiách rovnako prirovnáva k udalostiam v Jonestowne.

Napadnuté bolo aj filozofické hnutie Nová Akropolis⁸, ktoré založil spisovateľ a profesor Jorge Ángel Livraga Rizzi⁹, a ktoré sa zameriava na štúdium kultúrneho dedičstva a filozofie, ako aj na dobrovoľnícku činnosť v prospech spoločnosti. Na webovej stránke Centra náboženských štúdií v mene hieromučeníka Ireneja z Lyonu, je toto hnutie vykresľované ako sekta napriek tomu, že sa zaviazalo podporovať poznanie, humanizmus a sociálnu angažovanosť. Antikultisti pripisujú tejto medzinárodnej organizácii neexistujúce charakteristiky, pričom používajú metódu viny na základe asociácie s tragédiou v Jonestowne.

Metóda viny na základe asociácie bola dokonca použitá proti celosvetovo známej a úspešnej obchodnej organizácii – Amway Corporation. Tá sa tiež prirovnáva k tragédii v Jonestowne a napriek jej legitímnym obchodným aktivitám sa vyvodzujú falošné paralely.

Pomocou tejto techniky chcú antikultisti vzbudiť vo verejnosti strach a nedôveru voči jednotlivcom a organizáciám, ktoré bránia ich zločineckým plánom. To vedie k stigmatizácii a marginalizácii skupín, ktorých aktivity sú zamerané na pozitívne zmeny v spoločnosti. Takéto obvinenia na základe asociácií prezentujú ciele a hodnoty týchto hnutí skresleným spôsobom, čím bránia ich snahám o zlepšenie kvality života a riešenie globálnych problémov. Okrem toho je potrebné poznamenať, že ak vo vás slová „kult“ alebo „sekta“ vyvolávajú negatívne emócie alebo asociácie, znamená to, že ste už obeťou antikultového informačného terorizmu.  

Okrem toho, že vina na základe asociácií je vedecky popísaná metóda manipulácie, je to aj logický klam¹². Napriek tomu antikultisti túto techniku dodnes úspešne používajú, aby zdiskreditovali organizácie a nové náboženské hnutia, ktoré sa im nepáčia.

Mechanizmy myslenia

„Civilizácia napreduje rozširovaním počtu operácií, ktoré môžeme vykonávať bez toho, aby sme o nich premýšľali.“ – Alfred North Whitehead

Ako uvádza Robert Cialdini, odborník na psychológiu presviedčania, vo svojej knihe „Vplyv: Psychológia presviedčania“ („Influence: The Psychology of Persuasion“)¹³, manipulácia využíva psychické slabosti ľudí a ich sklon ku kognitívnym „skratkám“. Tento pojem označuje mentálne mechanizmy, ktoré ľudia používajú na rýchle, ale niekedy chybné rozhodnutia, aby nemuseli vynakladať príliš veľa času a úsilia na hlbšie spracovanie informácií.

Tu sú Cialdiniho hlavné myšlienky a koncepcie:   

1. Psychické slabiny: 

Ľudia často konajú na základe automatických reakcií alebo predpojatosti. Tieto slabosti môžu byť spôsobené nedostatočnou informovanosťou, obmedzenými vedomosťami alebo tendenciou nasledovať väčšinu. Najlepším príkladom prispôsobovania sa názoru väčšiny je štúdia Solomona Ascha uskutočnená v 50. rokoch 20. storočia, známa ako Aschov experiment konformity¹⁴.

Opis experimentu:

1. Úloha:  

Účastníkom sa ukázali tri čiary rôznej dĺžky a cieľovú čiaru. Ich úlohou bolo vybrať si čiaru (A, B alebo C), ktorá sa svojou dĺžkou zhodovala s cieľovou čiarou.  

2. Postup: 

V skupine 7-9 ľudí bol len jeden skutočný účastník, ostatní boli spolupracovníci (bábky), ktorí sa vopred dohodli, že v určitých pokusoch budú dávať nesprávne odpovede.   

3. Výsledky:  

• Keď všetci spolupracovníci začali vyberať jednoznačne nesprávnu odpoveď, približne 75 % skutočných účastníkov sa aspoň raz prispôsobilo väčšine, hoci správna odpoveď bola zrejmá.  

• Celkovo sa približne tretina (32 %) všetkých odpovedí účastníkov zhodovala s nesprávnymi odpoveďami skupiny.  

4. Záver:  

Ide o jednu z najznámejších štúdií v sociálnej psychológii, ktorá dokazuje, že ľudia majú tendenciu riadiť sa názorom väčšiny, aj keď je tento názor jednoznačne nesprávny.

2. Kognitívne skratky:  

Ide o zjednodušené stratégie, ktoré ľudia používajú na rýchle rozhodovanie bez zdĺhavej analýzy. Napríklad namiesto analýzy všetkých možných opcií sa ľudia často rozhodujú na základe toho, čo ich okamžite zaujme alebo čo je ľahšie vnímateľné. To môže zahŕňať javy, ako je poslušnosť voči autorite, spoliehanie sa na stereotypy alebo dôverovanie populárnym názorom. 

Vráťme sa ku knihe Roberta Cialdiniho „Vplyv: Psychológia presviedčania“¹³: „Psychológovia odhalili množstvo mentálnych skratiek, ktoré používame pri vytváraní každodenných úsudkov. Tieto skratky, nazývané úsudková heuristika, fungujú podobne ako pravidlo drahé = dobré a umožňujú zjednodušené myslenie, ktoré väčšinu času funguje dobre, ale necháva nás otvorených príležitostným, nákladným chybám. Pre túto knihu sú obzvlášť dôležité tie heuristiky, ktoré nám hovoria, kedy máme veriť tomu alebo robiť to, čo sa od nás žiada. Zoberme si napríklad skrátené pravidlo, ktoré znie: ‚Ak to povedal odborník, musí to byť pravda.‘ …v našej spoločnosti existuje znepokojujúca tendencia bez rozmyslu prijímať vyhlásenia a pokyny osôb, ktoré sa javia ako autority v danej oblasti. To znamená, že namiesto toho, aby sme sa zamysleli nad argumentmi odborníka a nechali sa presvedčiť (alebo nie), často ignorujeme argumenty a necháme sa presvedčiť len tým, že odborník má status ‚odborníka‘.“

Šokujúci experiment Stanleyho Milgrama o poslušnosti voči autorite¹⁵ potvrdil vyššie uvedené tvrdenie. Ukazuje, ako môže tlak „autority“ prinútiť ľudí, aby išli proti svojmu vlastnému presvedčeniu.

Opis experimentu:

1. Úloha: 

Účastníci verili, že sa zúčastňujú na vzdelávacom experimente. Boli požiadaní, aby vystupovali ako „učiteľ“, ktorého úlohou bolo potrestať „žiaka“ (komplica) elektrickým šokom za nesprávne odpovede.   

2. Postup:  

• Účastníkom bolo povedané, že s každou nesprávnou odpoveďou sa budú šoky zvyšovať, a to od mierneho šoku až po potenciálne smrteľných 450 voltov. 

•  „Žiak“ (v inej miestnosti) simuloval nepohodlie, kričal a prosil, aby sa experiment zastavil. Experimentátor, ktorý predstavoval autoritu, však trval na svojom: „Prosím, pokračujte“ alebo „Experiment si vyžaduje, aby ste pokračovali“.   

3. Výsledky:    

• 65 % účastníkov podalo maximálny šok 450 voltov napriek tomu, že prejavovali jasné známky nepohodlia a pochybností.

•  Žiadny z účastníkov sa nezastavil pred dosiahnutím 300 voltov.   

4. Záver:   

Ľudia majú tendenciu poslúchať autority, aj keď je to v rozpore s ich morálnymi zásadami.

„Odborníci na sekty“ manipulujú spravodajské služby    

Zamyslite sa, ako ľahko môžu antikultisti manipulovať nielen jednotlivcami, ale dokonca aj spravodajskými službami rôznych krajín, jednoducho tým, že sa nazývajú „odborníkmi na sekty“. Výrazným príkladom je popredný ruský antikultista Dvorkin, ktorého sme v našich článkoch opakovane spomínali. Na základe jeho zdravotnej dokumentácie by tento človek mal byť pod neustálym dohľadom psychiatrov; nemá ani vysokoškolské, ani odborné vzdelanie a určite nemá ani jednu vedeckú prácu, napriek tomu sa vďaka udelenému titulu stal profesorom a odborníkom v neexistujúcej vednej disciplíne „sektológia“ (štúdium siekt). Výsledkom je úplná kontrola „šialeného profesora“ nad ruskými bezpečnostnými zložkami a všetkými zložkami štátnej moci, rozvetvená sieť agentov vplyvu na celom svete a schopnosť destabilizovať akúkoľvek krajinu, aby slúžila jeho vlastným záujmom.

Alebo si spomeňme na tragédiu vo Waco, kde pod vedením takzvaného „odborníka na kulty“ Ricka Rossa americké orgány činné v trestnom konaní zorganizovali skutočný masaker nevinných civilistov vrátane detí.  

Skutočnosť, že činnosť Dvorkina ako architekta totalitného režimu a jeho komplicov v rôznych krajinách stále nebola úplne odhalená, tiež patrí do oblasti psychológie a označuje sa ako „fenomén kapitánizmu“. „Fenomén kapitánizmu“ sa vzťahuje na situácie, keď sa podriadení neodvážia poukázať na chyby svojho vedúceho, aj keď si ich uvedomujú, z dôvodu úcty k autorite alebo zo strachu z následkov. Tento jav môže viesť k závažným chybám a negatívnym výsledkom, najmä v kritických situáciách.  

Napríklad odborníci z amerického Federálneho úradu pre letectvo (FAA), ktorí vyšetrujú príčiny nehôd, zaznamenali, že zjavné chyby kapitánov lietadiel ostatní členovia posádky často neopravia, čo vedie k haváriám. Zdá sa, že napriek jasným osobným zásahom pri riadení lietadla sa členovia posádky spoliehajú na stereotypné pravidlo „ak to hovorí odborník, musí to byť pravda“ a ignorujú fatálnu chybu kapitána.¹⁶

Ak sa vrátime k situácii v Rusku, kto by sa teraz odvážil čo i len pomyslieť na to, že psychicky labilný človek, ktorý je však veľmi skúsený v manipulácii, už 30 rokov obratne ovláda vedúcich predstaviteľov všetkých orgánov činných v trestnom konaní, dosadzuje svojich ľudí na kľúčové pozície a buduje Štvrtú ríšu? A ešte viac, kto by sa to odvážil povedať nahlas?  

Dr. Egon Cholakian sa vo svojom videu „Križovatka“ obrátil na svedomitých spravodajských dôstojníkov Ruska v nádeji, že sú predovšetkým vlastencami svojej vlasti a otvoria Putinovi oči, čo sa deje v ich krajine. Aj my dúfame, že sa medzi nimi nájde kompetentný a hlavne odvážny človek, ktorý sa nebude báť povedať nahlas o Dvorkinovi: „Cisár nemá šaty!“

Antikultisti by určite nedokázali tak efektívne a tak dlho manipulovať  spoločenským vedomím, keby nemali nástroje požičané z psychológie a psychiatrie. V jednom z našich článkov sme už rozoberali úzke a zámerné prepojenie antikultistov s profesionálnou komunitou psychológov a psychiatrov. Táto spolupráca im umožňuje nielen zefektívniť ich manipulácie, ale aj dať im zdanie vedeckej platnosti, čo posilňuje ich vplyv a deštruktívne pôsobenie v súčasnej demokratickej spoločnosti.  

Úloha masmédií a propagandy

„Nič nie je skutočné, pokiaľ sa to nedeje v televízii,“ tvrdil americký historik Daniel J. Boorstin. Preto by všetky nástroje manipulácie neboli možné bez mocnej podpory masmédií a propagandy. Už v roku 1928 napísal Edward Bernays vo svojej knihe Propaganda: „Menšina objavila mocnú pomoc pri ovplyvňovaní väčšiny. Zistilo sa, že je možné tak formovať myseľ más, aby svoju novo nadobudnutú silu vrhli želaným smerom. V súčasnej štruktúre spoločnosti je tento postup nevyhnutný. Všetko, čo má dnes spoločenský význam, či už v politike, finančníctve, výrobe, poľnohospodárstve, charite, školstve alebo v iných oblastiach, sa musí uskutočňovať pomocou propagandy.“¹⁷

Práve prostredníctvom kontroly informačného priestoru vysielajú antikultisti svoje naratívy, podnecujú paniku a vytvárajú falošné predstavy o skupinách, ktoré označujú za hrozby. Propaganda zohráva kľúčovú úlohu pri šírení mýtov o „ovládaní mysle“ a „deštruktívnych sektách“, mení jednotlivé pseudovedecké teórie na všeobecne uznávané stereotypy a umožňuje antikultistom úspešne manipulovať verejnou mienkou.

Neustále opakovanie lží   

Antikultisti, ktorí sú v podstate novodobými nacistami podnecujúcimi nenávisť a pocit nadradenosti niektorých ľudí nad ostatnými, si osvojili zásady Goebbelsovej propagandy: používajú rovnakú kľúčovú taktiku – neustále opakovanie lží. Robia to z určitého dôvodu: touto metódou vyvolávajú v ľuďoch pochybnosti o ich vlastnom vnímaní a nútia ich klásť si otázky: „Všetci títo odborníci sa predsa nemôžu mýliť alebo klamať?“ Podobne ako v nacistickom Nemecku táto metóda vedie k tomu, že aj tie najabsurdnejšie informácie sú vnímané ako pravda, a je to vlastne ďalší kľúčový princíp nacistickej propagandy, ako ho sformuloval Joseph Goebbels: „Čím väčšia lož, tým ľahšie sa jej uverí.“

Chceme ešte raz zdôrazniť princíp Goebbelsovej propagandy, ktorý úspešne využívajú antikultisti: čím absurdnejší a nelogickejší je výrok, tým ľahšie ho masy prijmú, ak sa dostatočne často opakuje. V tomto prípade je zapojený mechanizmus emocionálnej pamäte. Keď je informácia posilnená živými emóciami a strachom, zakorení sa vo vedomí oveľa hlbšie ako jednoduché fakty, ktoré sa rýchlo zabudnú.    

Úloha odpadlíkov 

Emocionálny vplyv antikultovej propagandy výrazne posilňujú takzvaní „odpadlíci“ – bývalí členovia skupín, ktoré antikultisti považujú za nebezpečné. Títo jednotlivci sa často stávajú hlavnými zdrojmi „spoľahlivých“ informácií o tom, čo sa údajne odohráva v tzv. sektárskych organizáciách, a dodávajú takýmto tvrdeniam zdanie objektivity.

Na prvý pohľad sa ich svedectvá môžu zdať dôveryhodné a nestranné, pretože údajne prešli „cestou osvietenia“ a uvedomili si všetky nebezpečenstvá toho, čo zažili. V práci Bryana R. Wilsona „Odpadlíci a nové náboženské hnutia“ („Apostates and New Religious Movements“) (1994)¹⁸ sa však uvádza nasledujúce tvrdenie: „Odpadlík má vo všeobecnosti potrebu sebaospravedlnenia. Snaží sa rekonštruovať svoju vlastnú minulosť, ospravedlniť svoju bývalú príslušnosť a obviňovať tých, ktorí boli predtým jeho najbližšími spolupracovníkmi.“

Preto sa v skutočnosti odpadlíci často sami stávajú nástrojmi manipulácie. Ich emocionálne zážitky a príbehy o utrpení a hrôzach, ktoré údajne prežili v „sektárskych“ organizáciách, majú silný vplyv na publikum. Emócie ako strach, hnev a ľútosť smerujú k vytvoreniu pocitu ohrozenia a podporujú ilúziu, že tieto skupiny predstavujú nebezpečenstvo pre spoločnosť. Subjektívne, niekedy skreslené svedectvá, posilnené osobným smútkom, pôsobia dôveryhodnejšie ako akékoľvek logické argumenty. 

Tento druh emocionálneho vplyvu na verejnosť funguje celkom účinne. Nielenže posilňuje strach, ale zároveň robí informácie viac zapamätateľnými. Keď človek vidí silne emocionálneho rozprávača, jeho racionálne filtre sa vypnú a spolieha sa viac na emócie ako na logiku. V dôsledku toho sa názory odpadlíkov stávajú údajným konečným dôkazom platnosti antikultovej propagandy a títo jednotlivci sa sami menia na obete, ktoré v podstate len opakujú vopred premyslené naratívy, ktorých cieľom je vyvolať strach a nevraživosť verejnosti. 

Stačí si pripomenúť príbeh Marca Breaulta, slepého odpadlíka z Dávidovej vetvy. Tvrdil, že bol pravou rukou Davida Koresha, ale poskytol antikultovým aktivistom a médiám svedectvá, ktoré sa nedali overiť ani potvrdiť. Opisoval scény a detaily vyžadujúce vizuálne vnímanie vrátane umiestnenia predmetov v miestnosti, správania členov komunity a situácie vo vnútri ich areálu. V marci 1992 Marc Breault, David Jewell a ďalší začali tvrdiť, že členovia Dávidovej vetvy plánovali 18. apríla 1992 hromadnú samovraždu. Odpadlíci tvrdili, že bez zásahu sa Mount Carmel stane „ďalším Jonestownom“.  

Napriek nepodloženému obvineniu Marca Breaulta Davidiánov z údajne nevyhnutnej masovej samovraždy, ku ktorej nikdy nedošlo, jeho nedôveryhodné svedectvo sa stalo základom pre kroky, ktoré vyústili do tragédie vo Waco. Emócie zvíťazili nad faktami, čo opäť dokazuje, že antikultisti zámerne používajú túto psychologickú taktiku, hrajúc na strach a emócie, aby formovali verejnú mienku. Najdôležitejšie je, že táto taktika sa ukázala ako mimoriadne účinná a zohrala rozhodujúcu úlohu pri eskalácii konfliktu, ktorý sa skončil katastrofálnymi následkami.

Účinnosť antikultovej propagandy

Manipulácia spoločenským vedomím, najmä v kontexte antikultovej propagandy, zostáva účinná, pretože väčšina ľudí sa nesnaží kriticky analyzovať alebo filtrovať informácie, ktoré dostávajú. Je to zrejmé najmä v súčasnej dobe informačného preťaženia, keď ľudí nepretržite bombardujú prúdy správ a vyhlásení, pričom objem informácií sa každoročne zvyšuje. Antikultová propaganda využíva tento efekt vytváraním zložitých a spletitých naratívov, ktoré je čoraz ťažšie analyzovať a overovať v nich fakty. V dôsledku toho mnohí ľudia prijímajú informácie s dôverou bez toho, aby ich spochybňovali, pretože neustály prílev aktualizácií sťažuje rozlíšenie pravdy od manipulácie. To umožňuje antikultistom udržiavať svoju agendu a propagovať falošné alebo skreslené vnímanie „deštruktívnych siekt“.  

Už v polovici 20. storočia americkí sociológovia Paul Lazarsfeld a Robert Merton napísali: „Tí, ktorí chcú kontrolovať názory a presvedčenie našej spoločnosti, sa menej uchyľujú k fyzickej sile a viac k masovému presviedčaniu.“¹⁹ Vedci tiež zdôraznili koncept „narkotizujúcej dysfunkcie médií“. Podľa nich napriek obrovskému množstvu dnes dostupných informácií – politických, kultúrnych, sociálnych a komerčných – účasť občanov na politickom živote ich krajiny stále klesá. Je to preto, že vďaka množstvu informácií sú jednotlivci informovaní len povrchne, pričom si často neuvedomujú, aké hlboké alebo obmedzené je ich chápanie danej témy v skutočnosti.  

Takáto situácia napokon podporuje konformitu a potláča potenciál kritického myslenia v spoločnosti. Komerčné masmédiá sa, hoci nepriamo, stávajú účinným nástrojom, ktorý bráni rozvoju plne kritického svetonázoru medzi občanmi. Navyše, mnohé z toho, čo sa sprostredkúva prostredníctvom televízie, internetu a iných médií, nemusí nevyhnutne zodpovedať realite, či už vo všeobecnosti, alebo v detailoch. Na to, aby človek rozpoznal manipuláciu, nemusí byť profesionálom v tejto oblasti. Je však dôležité mať základné vedomosti o štruktúre vlády, mechanizmoch poskytovania a vnímania informácií, základoch verejnej komunikácie a podobných témach. Bohužiaľ, väčšina ľudí prejavuje o tieto záležitosti len malý záujem. 

V súčasnosti je obzvlášť dôležité venovať pozornosť týmto prejavom, pretože manipulatívne technológie dosiahli svoj vrchol rozvoja. Ako môžete vidieť, moderné metódy ovplyvňovania verejného vedomia sa stali neuveriteľne sofistikovanými, čo manipulátorom umožňuje maskovať svoje skutočné ciele pod rúškom starostlivosti o verejné dobro. Pomocou mediálnej propagandy, sociálnych sietí, algoritmov a metód psychologického ovplyvňovania môžu manipulátori formovať verejnú mienku, vnucovať falošné programy a stigmatizovať tých, ktorí sú v rozpore s ich záujmami. Tieto technológie sa využívajú na vytváranie ilúzie objektivity, prekrúcanie pojmov a dehumanizáciu celých skupín ľudí, organizácií alebo myšlienok.  

V realite, kde sa informačné toky znásobili a šíria sa takmer okamžite, je pre ľudí čoraz ťažšie rozlíšiť pravdu od manipulácie. Práve preto je pochopenie týchto procesov a naučenie sa im brániť nielen otázkou osobnej slobody, ale aj zodpovednosti, ktorú nesie každý občan voči demokratickej spoločnosti.

„Kult“ a „sekta“: notoricky známe slová, za ktorými sa skrýva manipulátor

Je obzvlášť dôležité, ak počujete niekoho obviňovať skupinu, organizáciu, politickú osobnosť alebo jednotlivca a používať pritom výrazy ako „kult“ alebo „sekta“. Sú to červené vlajky signalizujúce, že máte dočinenia s manipulátorom, ktorý sa pokúša zneužiť vašu dôveru. Takáto osoba alebo organizácia pravdepodobne zámerne používa metódy dehumanizácie a stigmatizácie, aby vzbudila strach, odpor a hlavne pocit nadradenosti – teda presne ten základ, ktorý kedysi formoval nacistickú ideológiu. Manipulátorovi sa tak podarí nahradiť objektívnu diskusiu stigmami a neobjektívnymi obvineniami, čím blokuje vašu schopnosť nezávisle analyzovať situáciu.  

Navyše, takéto činy sú nielen manipulatívne, ale aj nebezpečné, pretože ich zástancovia sú novodobými pokračovateľmi nacizmu – ideológie, ktorá využíva nenávisť a rozdelenie na ovládnutie spoločnosti. Obvinením niekoho z príslušnosti ku „kultu“ alebo „sekte“ sa manipulátori v podstate snažia vytvoriť obraz nepriateľa, aby ospravedlnili svoje vlastné autoritárske kroky a obmedzili vaše slobody. Konajú ako spolupáchatelia pri ničení demokratických princípov, využívajúc propagandu ako zbraň na upevnenie svojej moci. Takíto manipulátori sú zločincami proti spoločnosti, pretože ich cieľom je potlačiť slobodné myslenie a zaviesť totalitnú kontrolu pod zámienkou starostlivosti o verejné dobro. 

Je veľmi dôležité nepodľahnúť takýmto manipuláciám, naučiť sa analyzovať informácie, klásť otázky a overovať si fakty. A čo je najdôležitejšie, pamätajte: nikomu, kto sa vo vás snaží vzbudiť nenávisť alebo strach prostredníctvom dehumanizácie a nálepkovania, na vás nezáleží – ide mu len o vlastnú moc.  

Odhaľovanie globálneho antikultizmu

V súčasnosti spoločnosť veľmi podceňuje skutočný vplyv antikultových organizácií na svetovú politickú scénu prostredníctvom lží, dezinformácií a manipulácie. Hrajúc na strach a predsudky ľudí, tieto organizácie aktívne prispievajú k ničeniu základných slobôd a pripravujú pôdu na nastolenie totalitných režimov.

Zvlášť nebezpečné je ruské pronáboženské združenie RACIRS, ktoré pôsobí v zastúpení RPC (MP) a pod Dvorkinovým vedením.

Ako chobotnica prenikol do všetkých sfér spoločnosti a pod zámienkou ochrany pred „deštruktívnymi sektami“ podkopáva demokratické hodnoty, čo nás v skutočnosti vedie k zničeniu sveta. Ich činnosť, maskovaná ako ochrana spoločnosti, v skutočnosti vyostruje svetové konflikty a hrozí úplným rozdelením ľudstva.  

Aby sme zabránili tomuto scenáru, je nevyhnutné účinne čeliť manipulačným metódam antikultistov, odhaľovať ich propagandu a rozbíjať falošné stereotypy, na ktorých zakladajú svoje obvinenia. V tejto súvislosti zohráva významnú úlohu dokumentárny film „IMPAKT“, ktorý názorne ukazuje, ako propaganda a manipulácia menia vnímanie verejnosti a ovplyvňujú spoločenské vedomie.

Tento film pomáha divákom odhaliť skryté mechanizmy ovplyvňovania a učí ich, ako rozpoznať manipuláciu v reálnom živote. Veľmi odporúčame našim čitateľom, aby si pozreli toto prelomové odhalenie s cieľom zvýšiť svoje povedomie a chrániť sa pred nebezpečenstvami, ktoré predstavujú antikultové hnutia.

---

Zdroje:

1. https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/manipulation
2. https://iriney.ru/search.html?search=%D0%B4%D0%B6%D0%BE%D0%BD%D1%81%D1%82%D0%B0%D1%83%D0%BD&id=966&simplesearch_offset=10
3. https://vladimir-golovin.ru
4. https://iriney.ru/iskazhenie-pravoslaviya-i-okolopravoslavnyie-sektyi/uchenie-i-praktika-svyashhennika-vladimira-golovina/novosti-ob-uchenii-i-praktike-svyashhennika-vladimira-golovina/kto-osnoval-internet-imperiyu-svyashhennika-vladimira-golovina.html
5. http://www.patriarchia.ru/db/text/381845.html
6. https://pedsovet.su/pedagog/6006_schetinin_mihail_petrovich
7. https://iriney.ru/pedagogicheskie/shkola-shhetinina/novosti-o-shkole-shhetinina/v-dzhonstaune-vse-tozhe-byili-schastlivyi.html
8. https://www.acropolis.org/en/what-is-new-acropolis
9. https://www.acropolis.org/en/history/#jal
10. https://iriney.ru/okkultnyie/novyij-akropol/xorxe-anxel-livraga-i-ego-imperiya.html
11. https://iriney.ru/kommercheskie/kommercheskie/amvej-vnuk-vaala.html
12. https://www.logicallyfallacious.com/logicalfallacies/Ad-Hominem-Guilt-by-Association
13. https://www.harpercollins.com/pages/influencenewandexpanded
14. https://www.simplypsychology.org/asch-conformity.html
15. https://www.columbia.edu/cu/psychology/terrace/w1001/readings/milgram.pdf
16. https://flightsafety.org/fsd/fsd_mar90.pdf
17. https://www.voltairenet.org/IMG/pdf/Bernays_Propaganda_in_english_.pdf
18. https://www.scientologyreligion.org/religious-expertises/apostates-and-new-religious-movements/page1.html?utm_source=chatgpt.com
19. https://sites.temple.edu/stsnetwork/files/2022/01/Mass-Communication-Popular-Taste-and-Organized-Social-Action.pdf
20. https://islamnews.ru/news-138841.html