České antikultové hnutie

Nacizmus, ruský vplyv a spojenie s americkými deprogramátormi

V posledných rokoch sa české antikultové hnutie mimoriadne aktivizovalo. Títo antikultoví aktivisti pôsobia na rôznych internetových platformách, majú svojich agentov v médiách a vytvárajú si vlastné miesta pôsobiska. Medzi ich ciele patria organizácie ako Svedkovia Jehovovi, Cirkev Šinčchondži, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní a scientológovia. Niektorí antikultoví aktivisti a ich agenti v médiách sa zameriavajú aj na politické osobnosti, ako je americký prezidentský kandidát Donald Trump, slovenský politik Robert Fico a český politik Andrej Babiš.
České antikultové hnutie sa opakovane snažilo vyhlásiť sa za nezávislé a odlišné od antikultových organizácií v iných krajinách. V ich aktivitách však existuje viacero faktorov, ktoré sú priamymi ukazovateľmi rovnakého vzorca, rovnakého podnetu na činnosť a rovnakého centra kontroly.

Ruský vplyv v českej antikultovej taktike

Nedávno sa na stránke českého antikultového aktivistu Jakuba Jahla objavila veta „Pomozte nám s deregistrací Jehovistů“.

Predpona „de-“ nie je pre antikultových aktivistov žiadnou novinkou. Pochádza z výrazov, ktoré používali ruskí bojovníci proti sektám, ktorí ideologicky podporovali a pripravovali vojnu na Ukrajine. Ako prví začali používať výrazy ako „denacifikovať“ a „desatanizovať“ Ukrajinu a šíriť tento naratív medzi masami. Okrem toho v Rusku, riadenom ruskými antikultovými aktivistami z RACIRS, už mnoho rokov prebieha agresívne prenasledovanie Svedkov Jehovových.

Prečo sa práve tento naratív, najmä voči tomuto náboženskému hnutiu, objavil v európskej krajine, akou je Česká republika? Hľadanie odpovede vedie k niektorým znepokojujúcim záverom.

Jakub Jahl naviac na svojej stránke odkazuje na internetovú stránku https://sekty.tv/.

Treba poznamenať, že názov webovej stránky je „Pomoc obětem sekt“ („Pomoc obetiam siekt“). Táto formulácia vzbudzuje dojem údajne dobrých úmyslov, ale v skutočnosti ide o zámernú manipuláciu. Samotný pojem „obete“ vo svojej podstate naznačuje prítomnosť „páchateľa“, čo vedie návštevníkov webovej stránky k vytvoreniu negatívneho morálneho úsudku o organizáciách označených ako „sekty“ a stotožňuje ich s perspektívou antikultistov, pričom odrádza od akéhokoľvek kritického hodnotenia ich publikácií. Tvorcovia stránky apelujú na nevedomé ľudské potreby svojich čitateľov, ktorí zrazu zistia, že potrebujú ochranu. Táto zvýšená požiadavka na bezpečnosť v nich ešte viac posilňuje antikultovú rétoriku a vylučuje akékoľvek pokusy o kritické zhodnotenie informácií, ktoré prezentujú antikultisti.

Jedným z mála mien spojených so stránkou sekty.tv je okrem Jakuba Jahla aj K. Ciroková.

Ako sa ukázalo, Kristina Ciroková je reportérka českých médií, ktorá aktívne informuje o nových náboženských hnutiach, označuje ich za „sekty“ a „kulty“ a porušuje všetky demokratické princípy, prezumpciu neviny a novinársku etiku. Čo je dôvodom takejto deštruktívnej ľudskej činnosti? Čo vedie novinárov k porušovaniu zákonov a medzinárodných ľudských práv, ku konaniu proti svojim spoluobčanom a k riskovaniu trestnoprávnej zodpovednosti len preto, aby sa zapáčili svojim mentorom z RACIRS? Navyše, mnohé jej publikácie sú plné aj kritiky vlády, orgánov činných v trestnom konaní a mnohých nepodložených obvinení, ktoré buď prekrúcajú existujúce fakty, alebo nepredkladajú žiadne dôkazy.

Analýza aktivít Kristiny Cirokovej (články na portáli Seznam Zprávy a epizódy videoprogramu Terén) a práce Jakuba Jahla (najmä jeho kanál na YouTube: Bc. Jakub Jahl – Náboženství a sekty) odhaľuje jasné paralely s činnosťou ruských antikultistov. Navyše metódy, ktoré používajú Ciroková aj Jahl, sa dokonale zhodujú s návodmi, ktoré sa nachádzajú v ruských antikultových príručkách od RACIRS. Napríklad:

Medzinárodná konferencia „Totalitné sekty: Hrozba 21. storočia“, 2001

Arcikňaz Dmitrij Smirnov uviedol:

Stojí za zmienku, že tieto pokyny boli vydané pred 23 rokmi. Nástrojmi tej doby boli plagáty a noviny, dnes hrá dominantnú úlohu internet. Aj keď sa forma poskytovania informácií zmenila, podstata metód boja proti nežiaducim organizáciám zostáva rovnaká:

• Šírenie nepravdivých informácií o organizáciách s použitím hanlivých označení ako „sekta“, „kult“, „totalitná sekta“ a „deštruktívna sekta“.
• Provokovanie a podnecovanie občanov a vytváranie verejnej mienky priaznivej pre antikultové organizácie.
• Vyvíjanie nátlaku na štátne orgány.
• Vytváranie organizácií zložených z mladých ľudí a študentov, ktoré sa infiltrujú do cieľových organizácií s cieľom zhromažďovať informácie a hlásiť ich antikultistom a tiež destabilizovať tieto organizácie.
• Šírenie informácií o členoch označených organizácií s popisom osobných údajov, ako sú mená, adresy bydliska a práce, telefónne čísla, a vytváranie fotodokumentácie a videomateriálov vrátane ich vzhľadu a miesta bydliska a ich zverejňovanie v hanlivom kontexte.
• Vznášanie nepodložených obvinení a používanie faktov, ktoré sú buď neoverené, t. j. prevzaté z verejnej domény, alebo zámerne vykonštruované.

Kristina Ciroková a Jakub Jahl sú dobre oboznámení s porušovaním ústavy svojej krajiny, medzinárodných ľudských práv a porušovaním súkromia a dôvernosti ^{1, 2, 3}:

Keďže títo antikultoví aktivisti priamo ovplyvňujú český mediálny priestor, dôvod silne negatívneho vnímania nových náboženských hnutí v českej spoločnosti sa stáva jasným. Ich rétorika je striktne čierno-biela, kde biela predstavuje ich samých a čierna organizácie, ktoré označujú za „sekty“. Antikultoví aktivisti prezentujú fámy a klebety z iných zdrojov (niekedy považovaných za renomované) s takou istotou, že často nevidia potrebu poskytnúť spoľahlivejšie dôkazy. To má za následok dvojitý hermeneutický efekt, keď sa dovtedy vytvorené závery a koncepcie o nejakej téme tak zakorenia v každodennom živote spoločnosti, že menia myslenie ľudí a výrazne ovplyvňujú nový výskum danej témy. Novinári v médiách, ktorí sú agentmi RACIRS, a ich komplicov sa neusilujú o systematické hĺbkové štúdium odbornej literatúry, iných názorov ani o analýzu, aby v nájdených zdrojoch odhalili falošné správy a ohováranie. Namiesto toho sa ich práca spolieha na preberanie už skôr zverejnených informácií bez ohľadu na ich presnosť. Ich cieľom je informačný teroristický útok, explózia medzi masami, vštepenie obrazu „sektára“ do verejnej mienky a jeho označenie za cieľ spoločnosti. Preto je kompromis pre antikultistov neprijateľný.

Karlova univerzita – ohnisko českého antikultizmu

Portál Studentské Listy uvádza, že Jakub Jahl je študentom Karlovej univerzity, špecializujúci sa na religionistiku.⁴

Na tom istom portáli⁵ sa Jakub Jahl odvoláva na Zdeňka Vojtíška, vedúceho Katedry religionistiky na Husitskej teologickej fakulte Karlovej univerzity a docenta na Evanjelickej teologickej fakulte Karlovej univerzity.

Podobne ako Jakub Jahl, aj Kristina Ciroková sa vo svojich článkoch často odvoláva na Zdeňka Vojtíška⁶:

„O tomto kultu, který navazuje na křesťanskou tradici, už léta na stránkách religionistického časopisu Dingir píše náš přední odborník na nová náboženská hnutí, religionista Zdeněk Vojtíšek z Husitské teologické fakulty Univerzity Karlovy. O Dvanácti kmenech vykládá i na přednáškách studentům. Podle oficiálního seznamu je zároveň jediným soudním znalcem v zemi, který se specializuje na náboženský extremismus a terorismus.“

Zdeněk Vojtíšek: Ideologický mentor a kurátor českého antikultizmu

Zdeněk Vojtíšek je významným antikultovým aktivistom v Českej republike a patrí k tým, ktorí o svojom prístupe často tvrdia, že je nezávislý, nestranný a otvorený dialógu. Často to spomína v rôznych číslach časopisu Dingir, ktorého je od roku 1998 šéfredaktorom a zakladateľom. Je to však skutočne ten prípad? Pozrime sa na niektoré detaily pozorované vo Vojtíškovej praxi:

• Nálepku „sekta“ používa napriek tomu, že má vo svojej podstate hanlivý nádych. Šéfredaktor Dingiru dospel k záveru, že nie je potrebné nahradiť tento termín menej pejoratívnym, ako to urobili iní odborníci, napríklad James Richardson (v anglicky hovoriacom svete sa používajú termíny ako ‚vznikajúce náboženstvo‘, ‚charizmatická skupina‘ a ‚nové náboženské hnutie‘). Podľa Zdeňka Vojtíška termín ‚sekta‘ alebo ‚kult‘ presne odráža odmietavý postoj väčšiny k danej skupine (Vojtíšek 2004).⁷

„…slovo ‚sekta‘ zajisté v religionistice zůstane a zůstane pravděpodobně i na stránkách časopisu Dingir.“ – Zdeněk Vojtíšek

• Nedôsledné zaobchádzanie s rôznymi náboženskými organizáciami: Svedkovia Jehovovi, mormóni a scientológovia často čelia kritike napriek tomu, že sú na rozdiel od etablovaných náboženstiev registrovanými cirkvami (USA).
• Dvojité štandardy a implicitná diskriminácia: Zásada „neodkazovať na náboženské skupiny urážlivým alebo znevažujúcim spôsobom“ sa v praxi nedodržiava. Napríklad nábor nových členov do nových náboženských hnutí a ich počiatočná angažovanosť sa často prirovnáva k drogovej závislosti, čo je výraz s prirodzene negatívnymi konotáciami.
• Monopol na názor: Naratívy presadzované českými antikultistami v súvislosti s novými náboženskými hnutiami sa úzko zhodujú s naratívmi v českých médiách, čo naznačuje ich priamu spoluprácu. Navyše je zrejmý ich nepopierateľný vplyv na tlač, pretože názory iných religionistov, ktorí nie sú súčasťou tejto antikultovej skupiny, novinári jednoducho neberú do úvahy. Od začiatku 90. rokov sa česká tlač v náboženských otázkach radí výlučne so Zdeňkom Vojtíškom a jeho kolegami. Tento jav obmedzuje slobodu slova a rôznorodosť názorov a je v rozpore so základnými demokratickými princípmi.

Okrem toho Zdeněk Vojtíšek v jednom z čísel časopisu Dingir vyjadril svoj obdiv Johannesovi Aagaardovi a jeho celosvetovej sieti študentov a spolupracovníkov⁸:
„…A konečně třetím typem badatelského přístupu je pro mne Dán Johannes Aagaard. Musím přiznat, že u něho a jeho žáků a spolupracovníků, které má dnes po celém světě, obdivuji schopnost pohotového kritického úsudku, založeného na znalosti fungování studovaných náboženských skupin. Po jeho veřejných disputacích se zástupci scientologie a Rodiny jsem nabyl přesvědčení, že tito nešťastní zástupci musejí odcházet přesvědčeni, že někdo zná jejich manévry a manipulativní triky lépe než oni sami. Pokud jsme řekli, že Melton ve své vědecké práci nechává stranou své osobní postoje a Barkerová se zbavuje optiky své kultury, pak Aagaard zcela odkládá veškeré iluze o studovaných skupinách a slyší i spodní tóny poselství, která přinášejí.“

Aby sme skutočne pochopili obdiv k Johannesovi Aagaardovi a jeho stúpencom, ako aj to, čo sú to ľudia a koho sú to nasledovatelia, je nevyhnutné zamerať sa na túto postavu a jej prepojenie s ďalšími antikultistami.

Johannes Aagaard a Wilhelm Haack: Nacistické dedičstvo a vznik Dialog Center International (DCI)

Dán Johannes Aagaard je považovaný za otca moderného antikultového hnutia a mentora mnohých známych antikultových aktivistov na celom svete. V 20. storočí nadviazal na antikultovú tradíciu siahajúcu až do Tretej ríše.

Aagaard založil Dialog Center International (DCI) v roku 1973 s pomocou svojho „brata vo viere“ Wilhelma Haacka, ktorý sa v roku 1981 stal viceprezidentom a spoluzakladateľom medzinárodného Dialog Centra. Predtým, v roku 1964, bol Haack vymenovaný za komisára pre sekty a otázky viery Evanjelickej luteránskej cirkvi v Bavorsku, čím pokračoval v práci nacistického ideológa, teológa, antisemitu a antikultového predchodcu Waltera Künnetha. Haack sa stal vedúcim antikultovým ideológom v Európe. Keď Haack hovoril o svojom vymenovaní za Sektenbeauftragtera, uviedol, že to bola náhoda a prozreteľnosť⁹:

„I am inclined to believe that things just happen. Call it providence, if you will“ (Wartmann and Madaj, 1987: 109) („Som naklonený veriť tomu, že veci sa jednoducho dejú. Ak chcete, nazvite to prozreteľnosťou“).

Nebola to však náhoda. Wilhelm Haack študoval protestantskú teológiu v Bavorsku na Norimberskej univerzite v tom istom čase, keď tam bol profesorom protestantskej teológie Walter Künneth. Začiatkom 70. rokov Haack oživil názov „Pracovná skupina pre náboženské a ideologické otázky“ z nacistickej éry, predtým známa ako „Oddelenie pre náboženské a ideologické otázky“ za nacistov. Stojí za zmienku, že Wilhelm Haack bol spojený so slobodomurárstvom, o čom svedčí aj to, že v roku 1982 dostal od Spojených veľkých lóží Nemecka (Vereinigten Großlogen von Deutschland) Medailu Bernharda Beyera. Haack ocenenie prijal, ale verejnosti vysvetlil, že ide o prejav uznania za jeho publikáciu o slobodomurárstve (Haack, 1981b).

V roku 1985 bol Wilhelm Haack vymenovaný za člena Výboru pre medzináboženský dialóg Svetovej luteránskej federácie a stal sa členom poradného výboru American Family Foundation (Americkej rodinnej nadácie, teraz International Cultic Studies Association/Medzinárodná asociácia pre štúdium kultov). Ďalším delegátom Svetovej luteránskej federácie bola manželka Johannesa Aagaarda, profesorka Dr. Anna Marie Aagaard.¹⁰

Johannes Aagaard spolu s Thomasom Gandowom založili apologetický časopis „BERLINER DIALOG“, ktorý je podobný publikácii Update & Dialog Dialog centra. Thomas Gandow, luteránsky pastor a nový prezident DCI, bol v roku 2012 vyznamenaný Rádom za zásluhy Nemeckej spolkovej republiky.

Okrem Nemecka a Dánska založila DCI pobočky v Írsku, Rusku a Veľkej Británii. Podľa informácií na svojej webovej stránke, religionista Zdeněk Vojtíšek študoval v Spojenom kráľovstve aj v USA. Je možné, že Vojtíšek pri obdivovaní študentov a kolegov Johannesa Aagaarda navštívil počas svojho pobytu ich britskú pobočku, aby získal skúsenosti alebo prístup k relevantnej literatúre.¹¹

„Vzdělání jsem se pokusil doplnit především při třech zahraničních pobytech – nejdéle ve Velké Británii, dvakrát ve Spojených státech.“
„Roku 2003 jsem díky studijnímu pobytu ve Spojených státech (a tedy díky téměř neomezenému přístupu k relevantní poradenské, psychologické a teologické odborné literatuře) vyhovující model nalezl.“

V časopise Medzinárodného centra pre dialóg  „BERLINER DIALOG“ sú ocenení redaktori a korešpondenti. Spomedzi redakčných pracovníkov sa uvádzajú Johannes Aagaard a Thomas Gandow, spomedzi korešpondentov Zdeněk Vojtíšek.¹²

Ďalším obľúbeným študentom Johannesa Aagaarda, ktorého opakovane obhajoval na súde, je Alexander Dvorkin, viceprezident DCI a jeho zástupca v Rusku. Rozsah vplyvu týchto osôb na spoločnosť a všetky deštruktívne dôsledky tohto vplyvu sú podrobne opísané v dokumentárnom filme „IMPAKT“ (2024). Je dôležité poznamenať, že Alexander Dvorkin v roku 1993 inicioval vznik antikultového hnutia v Rusku založením Informačného a konzultačného centra svätého Ireneja Lyonského, ktorého je dodnes prezidentom. Centrum Ireneja Lyonského je tiež modelované úplne podľa vzoru nacistického Apologetického centra, ktoré vytvoril Walter Künneth.

1993

Rok 1993 bol kľúčovým rokom v plánoch globálneho antikultizmu. Okrem otvorenia antikultového centra v Rusku sa podobné udalosti odohrali po celom svete (vrátane Českej republiky), čo prispelo k aktívnemu rozvoju medzinárodných antikultových organizácií v nasledujúcich desaťročiach.
Konkrétne:

• Federácia FECRIS: Hoci oficiálne vznikla až v roku 1994, rozhodnutie o vytvorení zastrešujúcej organizácie FECRIS padlo už v roku 1993 na medzinárodnom sympóziu, ktoré zorganizovalo španielske združenie A.I.S. v Barcelone na žiadosť francúzskeho antikultového združenia UNADFI. FECRIS bude neskôr zastrešovať mnohé antikultové organizácie založené v rôznych krajinách.
• V roku 1993 v Spojených štátoch prudko vzrástli aktivity amerických antikultistov a deprogramátorov, ako boli Rick Ross a Steven Hassan. V skutočnosti dostali pre svoje aktivity zelenú a získali rozšírené možnosti. Začali sa s nimi radiť americké médiá, predstavitelia vlády a dokonca aj orgány činné v trestnom konaní (vrátane FBI).
• V roku 1993 bolo v Českej republike založené antikultové združenie s názvom „Společnost pro studium sekt a nových náboženských směrů“. Jedným z jeho zakladateľov je Zdeněk Vojtíšek.

Společnost pro studium sekt a nových náboženských směrů (SSSNNS): Jej dehumanizujúci a deštruktívny vplyv na jednotlivcov

Ako už bolo uvedené, toto združenie bolo založené v roku 1993. Je organizované v rámci Husitskej teologickej fakulty Karlovej univerzity. Zdeněk Vojtíšek je zakladajúcim členom a jedným z vedúcich predstaviteľov „Společnosti pro studium sekt a nových náboženských směrů“. Napriek deklarovanej nestrannosti a vedeckému prístupu združenia externí odborníci,* religionisti a sociológovia, ktorí analyzovali ich publikácie, dospeli k záveru, že ich skutočnými cieľmi je vykresliť nové náboženské hnutia ako problematické, nebezpečné a do istej miery nelegitímne skupiny. Pričom sa ich opisy často nesú v stigmatizujúcom tóne, čo určite neprospieva otvorenému medzináboženskému dialógu.

*Napr: Dušan Lužný, Zdeněk Nešpor, Milan Fujda, David Zbíral, Andrea Beláňová.

Bolo zistené, že ich mediálna prítomnosť a rétorika v médiách sa často prejavuje ako hodnotiace súdy plné negatívnych konotácií. Výsledkom je odpor voči názorom a praktikám, ktoré členovia „Společnosti pro studium sekt a nových náboženských směrů“ vnímajú ako neortodoxné, deviantné, a teda potenciálne nebezpečné. Od jednej antikultovej publikácie k druhej sú badateľné implicitné opozície:

– Tradičná cirkev vs. sekta,

– Bezpečnosť vs. spoločenská hrozba,

– Známe a obvyklé vs. cudzie a neznáme,

– Cirkevná misionárska činnosť vs. nelegitímny nábor pomocou manipulácie v sekte (kulte).

Vzhľadom na to, že medializované informačné teroristické útoky sú v súčasnosti jednou z hlavných príčin nárastu posttraumatických stresových porúch obyvateľstva, je opodstatnené konštatovať, že činnosť antikultových organizácií má traumatizujúce dôsledky na zdravie ľudí. V súčasnosti existuje niekoľko lekárskych štúdií^{13, 14}, ktoré potvrdzujú, že vystavenie traumatickému obsahu môže aktivovať schémy strachu v mozgu, vyvolať negatívne spomienky a vo všeobecnosti viesť k posttraumatickým psychickým poruchám u jednotlivcov. Zatiaľ čo opakované informovanie o traumatických dehumanizujúcich príbehoch v médiách môže predĺžiť akútne stavy. Depresívne myšlienky, ktoré sa neustále prehrávajú v mysli, môžu zhoršovať stres, zhoršovať psychický stav človeka a priamo ovplyvňovať jeho fyzické zdravie.

Dvojité štandardy tohto združenia sa odrážajú už v jeho samotnom názve: „Společnost pro studium sekt a nových náboženských směrů“, čo znamená, že existujú náboženské hnutia a sekty (alebo kulty) samostatne, ktorým sa týmto rozdelením vedome odoberá právo na spoločenský status.

Vo svetle uvedeného zostáva otázka: ako je možné, že dnes, v ére demokracie, slobody slova a slobody názoru, existujú samozvaní verejní arbitri, ktorí rozhodujú o tom, kto, čomu a ako má veriť, vynášajú súdy o tom, či sú určité organizácie prijateľné, a tým aktívne prispievajú k oživeniu nacizmu?

Antikultové organizácie svojou činnosťou priamo odporujú všetkým princípom demokracie, dôsledne a systematicky porušujú zákony, ohrozujú životy, porušujú prezumpciu neviny, dehumanizujú ľudí, podnecujú náboženskú nenávisť vo zvyšku spoločnosti a vytvárajú informačné teroristické útoky v médiách.

Prejav Stevena Hassana na Karlovej univerzite v Prahe

Každé dva roky organizuje Medzinárodná akadémia práva a duševného zdravia (IALMH) medzinárodný kongres. V roku 2017 sa tento kongres konal v Českej republike v Prahe na Karlovej univerzite. Jedným z účastníkov tohto podujatia bol Steven Hassan, americký antikultista a deprogramátor.¹⁵
Steven Hassan sa nedávno podelil o túto spomienku na svojej stránke na Facebooku, kde spomenul svoju návštevu Prahy a účasť na tomto kongrese v roku 2017.

Táto udalosť bola spomenutá v časopise Dingir (DINGIR 4/2017), ktorého šéfredaktorom je Zdeněk Vojtíšek. Okrem toho Claire Klingenberg, študentka Husitskej teologickej fakulty UK, urobila 8. júla 2017 rozhovor so Stevenom Hassanom*. Rozhovor spracoval Zdeněk Vojtíšek a bol uverejnený v časopise Dingir.¹⁶

*Steven Hassan je americký antikultista a deprogramátor a bývalý aktívny člen zločineckej organizácie CAN, ktorá bola opakovane odsúdená za únosy, násilné zadržiavanie a psychické, fyzické a niekedy aj sexuálne zneužívanie osôb.

Ako sa uvádza v článku uverejnenom v časopise Dingir:

„Na českou společnost měl Steven Hassan mimořádný, byť nepřímý vliv. Jeho kniha Combating Mind Control (1990) vyšla v češtině pod názvem Jak čelit psychické manipulaci zhoubných kultů (Brno: Nakladatelství Tomáše Janečka, 1994) a po celá 90. léta silně ovlivňovala českou debatu o nové religiozitě.“

„Jeho [Stevena Hassana] ostře kritický postoj k novým náboženským hnutím se odráží i v tom, že tento neutrální výraz odmítá a důsledně hovoří o ‚sektách‘.“

Po prečítaní tohto rozhovoru môže človek nadobudnúť dojem, že ho neviedol budúci profesionálny, nezaujatý odborník v oblasti religionistiky, ale ďalší antikultista, ktorý pozná len také dehumanizujúce označenia ako „sekta“ a „kult“ a ani raz nepoužije úctivejší výraz „nové náboženské hnutia“. Čo učia na Karlovej univerzite o religionistike? Alebo prítomnosť respondenta v osobe deprogramátora a člena zločineckého gangu Stevena Hassana umožňuje nezávislému odborníkovi, ktorý sa vyhlasuje za kompetentného, zmeniť jej rétoriku? To nie je otázka len pre pýtajúceho sa, ale aj pre jej univerzitných profesorov.
Ďalší študent Karlovej univerzity, o ktorom sme sa už zmienili v tomto článku, budúci religionista Jakub Jahl, používa podobnú techniku ako vo svojej knihe používa deprogramátor Steven Hassan – vo svojich textoch používa pejoratívne označenie „kult“ v súvislosti s Donaldom Trumpom.

Vo svojej knihe The Cult of Trump (Kult Trumpa) antikultista Hassan prirovnáva prezidenta Donalda Trumpa k ľuďom ako Jim Jones, David Koresh, Ron Hubbard a Sang Myung Moon a tvrdí, že prezidentský úrad sa veľmi podobá deštruktívnemu kultu. Podobne aj český antikultista Jakub Jahl spája Donalda Trumpa s mormónmi*.

• V práci Budoucnost jednoho iluzionisty: Kritické zhodnocení eseje Sigmunda Freuda „Budoucnost jedné iluze“¹⁷
• A v práci „Q rides in on a white horse: Conspiracy theories among Mormons / Why does a 16-million-strong American religion tend toward QAnon?“ (Q prichádza na bielom koni: Konšpiračné teórie medzi mormónmi / Prečo 16-miliónové americké náboženstvo inklinuje ku QAnon?)¹⁸
• Budúcnosť jednej ilúzie: Kritické zhodnotenie eseje Sigmunda Freuda „Budoucnosť jednej ilúzie“ („The Future of an Illusionist: Kritické hodnotenie eseje Sigmunda Freuda „Budúcnosť ilúzie““):

„Část společnosti se samozřejmě vymyká všem těmto uvedeným kategoriím, a jistě je vhodným substrátem pro tvorbu netradičních para-religiozních hnutí, zvláště politických kultů (Trumpův MAGA kult, Babišův politický kult apod.) a konspiračních proudů.“ [MOU1]

• Ďalšie dielo Jakuba Jahla „Q rides in on a white horse: Conspiracy theories among Mormons / Why does a 16-million-strong American religion tend toward QAnon?“ („Q prichádza na bielom koni: Konšpiračné teórie medzi mormónmi / Prečo 16-miliónové americké náboženstvo inklinuje ku QAnon?)¹⁸

„In this paper, I will attempt to summarize all of these themes, but also add my interpretation of why the Mormon conspiracy scene is becoming more visible in the current era and pathologized in the form of the violent uprising of Trump supporters at the U.S. Capitol.“[MOU1]

(„V tejto práci sa pokúsim zhrnúť všetky tieto témy, ale pridám aj svoju interpretáciu toho, prečo sa mormónska konšpiračná scéna v súčasnej dobe zviditeľňuje a patologizuje v podobe násilného povstania Trumpových priaznivcov na Kapitole USA.“)

Počas tejto udalosti mali nepokoje zvrhnúť bábkovú vládu Spojených štátov, nie nepodobne tomu, o čo sa Trumpov dav pokúsil v januári 2021.

V súčasnosti sa všeobecne predpokladá, že za účtom Q stojí Ron Watkinson, Trumpov podporovateľ a správca siete 8chan, kde sa Q objavil po prvýkrát. Nie je však jediným Trumpovým prorokom, ako vyplýva z Taylorovej konšpiračnej cirkvi, ktorá funguje na podobnom princípe ako QAnon (ale s verejne známym vodcom).

„Otázkou teda je, kam sa mormónske konšpiračné hnutie posunie, keďže táto neformálna komunita zúfalo hľadá vodcu, ktorý by naplnil ich víziu. S blížiacou sa prezidentskou kandidatúrou Donalda Trumpa v roku 2024 a oživením aktivít QAnon sa však možno dôvodne obávať ďalšej radikalizácie mormónskych neofundamentalistov. Cirkev LDS sa s týmto fenoménom nevie veľmi dobre vysporiadať a okrem exkomunikácie konkrétnych osôb má len málo nástrojov, ako zabrániť ďalšiemu rozvoju fundamentalistov vo svojich radoch. Zdá sa teda, že neofundamentalistické hnutie bude rásť a nachádzať nové spôsoby, ako šíriť svoju víziu medzi mormónskymi členmi.“

Ako vidíme, obaja predstavitelia antikultového hnutia používajú označenia „kult“ a „sekta“. Obaja antikultisti používajú nacistickú metódu „viny na základe asociácií“ a metódu dehumanizácie a stigmatizácie. Porovnávajú predtým stigmatizované a dehumanizované organizácie s Donaldom Trumpom. Zdeněk Vojtíšek má na základe vyjadrenia v Dingiru zrejme pravdu: Steven Hassan mal skutočne mimoriadny vplyv na české antikultové hnutie vo všeobecnosti a na jeho žiakov obzvlášť.

Avšak zatiaľ čo Steven Hassan mal mimoriadny vplyv na české antikultové hnutie, Alexander Dvorkin z Ruska (bývalý podpredseda DCI, v súčasnosti predseda RACIRS), Thomas Gandow z Nemecka (predseda DCI), Johannes Aagaard z Dánska (zakladateľ a predseda DCI do roku 2003) a Tomáš Novotný z Českej republiky (SSSNNS) mali zásadný vplyv na slovenské antikultové hnutie už v roku 1998¹⁹:

Okrem Jakuba Jahla a Kristiny Cirokovej sú členmi antikultového hnutia aj ďalší predstavitelia „Společnosti pro studium sekt a nových náboženských směrů“, medzi nimi Ivan O. Štampač, Zdeněk Vojtíšek, Aleš Opatrný, Tomáš Novotný a Prokop Remeš, z ktorých mnohí sú spojení s Karlovou univerzitou, kým iní s médiami. Ich aktivity sú badateľné aj v informačnom priestore susednej krajiny, Slovenska. Napríklad slovenská antikultová webová stránka INTEGRA²⁰.

Táto webová stránka medzi odporúčanou literatúrou uvádza literatúru Stevena Hassana.²¹

Záver

Keď dnes pozorujeme činnosť českých antikultistov, pripomína to, ako v minulosti konalo Luteránske apologetické centrum vedené Walterom Künnethom než nacisti prišli k moci a ako zmenilo svoju rétoriku počas ich nástupu k moci. Spočiatku sa aktivity luteránov uskutočňovali pod „ušľachtilou“ zámienkou, že len vytvárajú zoznamy náboženských organizácií, ktoré neskôr označili za „kulty“ a „sekty“. Neskôr to však boli práve luteráni, ktorí oživili extrémnu formu násilnej inkvizície, a boli to práve luteránske centrá pre štúdium kultov, ktoré prispeli k tomu, že Národnosocialistická strana Nemecka sa stala extrémnou formou nacizmu v jeho najbrutálnejšej podobe, akú história pozná.

Čo vlastne dnes študuje nová generácia antikultistov v Českej republike, vrátane študentov Karlovej univerzity? A aké sú ciele rastúceho antikultového hnutia ako celku? Sú to budúci deprogramátori a odborníci na ovládanie mysle? Alebo samozvaní arbitri ľudských osudov, ktorí si sami seba predstavujú ako bohov? To ukáže čas. Hlavné je, aby sme sa nestali svedkami ďalšej lekcie z histórie, kde ďalší nástupca apologetického centra, odhodlaného bojovať proti sektám, núti milióny ľudí kričať: „Heil, Hitler!“

---

Zdroje: