Stopa ruských antikultistov v Lotyšsku, časť 2

Pokračujeme v téme ruského antikultového vplyvu v Lotyšsku. Prvú časť si môžete prečítať tu.

Lotyšský výbor pre boj s totalitnými sektami „Antisect“ (Latvijas Totalitāro sektu apkarošanas komiteja [Lotyšský výbor pre boj proti totalitným sektám]) bol zaregistrovaný v roku 2007, rok po založení RACIRS. Informácie o ňom možno nájsť na oficiálnej webovej stránke Ruskej pravoslávnej cirkvi. Hoci RACIRS na mape iriney.ru neuvádza Antisect ako informačné centrum pre sekty, sme presvedčení, že tento výbor sa neoficiálne spojil s RACIRS a dodržiaval jeho jednotnú ideologickú politiku.

Stačí povedať, že Antisect bol spojený s Ruskou pravoslávnou cirkvou (Moskovským patriarchátom)¹ v pobaltských krajinách, bol pridruženým členom FECRIS² a podobne ako ostatní používal rovnaké metódy na aktívne podnecovanie antikultovej hystérie v lotyšskej spoločnosti. Ďalšia analýza len posilňuje naše presvedčenie, že agenti RACIRS stále pokračujú vo svojich extrémistických aktivitách v Lotyšsku a rozširujú svoj vplyv v pobaltskom regióne.

Najaktívnejšími bojovníkmi proti sektám a kultom v Lotyšsku boli Oleg Nikiforov, Viktor Jolkin a Svetlana Krilova. Všetci boli členmi radikálnej strany „Lotyšská ruská únia“⁴, ktorú viedol známy proruský propagandista Andrejs Mamikins (Andrey Mamikyn). V súčasnosti je Mamikins medzinárodne hľadaný za ospravedlňovanie zločinov proti ľudskosti spáchaných Ruskom na Ukrajine, vyhýba sa spravodlivosti a skrýva sa v Rusku. Tam sa naďalej aktívne zapája do mediálnych aktivít vrátane tých, ktoré sú zamerané proti záujmom Lotyšska. Má vlastný kanál na YouTube⁵. Podrobnejšie informácie o ňom nájdete v našom predchádzajúcom článku.

Na jeseň roku 2006, v roku založenia RACIRS, bol na webovej stránke Lotyšskej ruskej únie uverejnený článok s názvom „Otroci – nie my?“⁶. V konferenčnej sále hotela Iceland v Rige sa konal seminár o obmedzovaní činnosti totalitných siekt. Zorganizovali a viedli ho Oleg Nikiforov a Viktor Jolkin. Na podujatie boli pozvaní zástupcovia všetkých lotyšských politických strán, ale na pozvanie reagovalo len málo z nich. Bolo to prinajmenšom ambiciózne.

Mali by ste venovať pozornosť slovám, ktoré Viktor Jolkin povedal na seminári, aby ste rozoznali známe črty antikultovej propagandy s hlučným podtónom RACIRS:

„Najskôr je potrebné zaviesť do našej legislatívy pojem ‚totalitná sekta‘. V zákone o lekárskej praxi sa hypnóza, techniky tranzu a podobné veci musia stavať na úroveň nástrojov psychiatra a psychoterapeuta. Inými slovami, rovnako ako lieky, aj tieto techniky by mali byť uznané ako nástroje lekára so všetkými zodpovedajúcimi obmedzeniami. Mala by sa vytvoriť medzirezortná komisia odborníkov, pretože niektoré sekty a kulty sú registrované ako občianske združenia. V zákone o občianskych organizáciách sa musí posilniť kontrola ich cieľov a zámerov. Vyzývame všetkých politikov, aby verejne vyjadrili svoje postoje a zámery. Účasťou v totalitných sektách prechádzajú ľudia nebezpečnými zmenami v psychike.“

Je zaujímavé, či je to jeho osobný názor, že v prvom rade je potrebné zaviesť pojem „totalitná sekta“ do lotyšskej legislatívy, alebo je to príkaz „zhora“? Jolkin určite hovoril z poznámok, ktoré dostal od svojich ruských nadriadených, keďže ich štýl je jasne čitateľný. Vidíme tu Dvorkinov pojem „totalitná sekta“, snahu etablovať sa ako legislatívna autorita a pozvanie na dialóg s aktívnymi politikmi, ktorého cieľom je zjavné vybudovanie pohodlných manipulačných schém pre budúce vzájomné ovplyvňovanie.

Do konferencie FECRIS v Rige spomínanej v prvom článku zostávalo ešte dvanásť rokov, ale už vtedy bolo jasne vidieť pevné odhodlanie lotyšských aktivistov riadiť sa smernicami „zhora“.

Čo podnietilo takúto aktivitu? Túto otázku sme si kládli dovtedy, kým sme neobjavili článok Ervinsa Jākabsonsa s názvom „Pozor – antisektári!“⁷. napísaný v lotyštine. Autor v ňom poukazuje na vznik antikultového hnutia v Lotyšsku, ktoré sa sústredilo okolo kľúčových postáv, ktoré sme spomenuli vyššie. Uveďme niekoľko úryvkov z jeho článku, pretože jeho obsah zdarilo dopĺňa naše skúmanie, hoci sám autor si možno nie je plne vedomý deštruktívnych aktivít obsiahnutých v antikultovom terorizme.

Ruská verzia spravodajského portálu TVNET začala uverejňovať sériu článkov „Pozor, sekty!“. Tento materiál prekladá a prepisuje aj lotyšský portál TVNET. Nevenovali by sme tomuto projektu zvláštnu pozornosť… keby sa na ňom nepodieľala istá zhubná mimovládna organizácia „Antisect“, predtým známa ako Lotyšský výbor pre boj proti totalitným sektám (L.C.C.T.S.). Keďže jednou zo „služieb“ ponúkaných na webovej stránke Antisectu je „odborné skúmanie sociálneho zabezpečenia náboženských organizácií“ podľa kritérií známych samotným „antisektárom“…

Zastavme sa a všimnime si, že už v tejto fáze má Antisect možnosť vykonávať akési náboženské expertízne skúmanie. Čo to znamená, nie je celkom jasné. Môžeme predpokladať, že sa zhostili tých istých posudkových funkcií ako RACIRS: určiť, kto je sektár alebo člen kultu a kto nie.

Čo je teda tajomná organizácia Antisect? Jej počiatky siahajú do októbra 1995, keď sa skupina aktivistov z Klubu ruskej mládeže rozhodla vyzvať Novú generáciu, rýchlo sa rozvíjajúcu, prevažne rusky hovoriacu komunitu. Podľa webovej stránky Antisectu sa im v tých rokoch údajne podarilo odradiť od účasti v tejto komunite asi pätnásť ľudí. Od roku 1996 „antisektári“ pravidelne protestovali v Riga Sports Arene, keď sa tam konali výročné konferencie Novej generácie…

Zároveň si všimnime: aktivisti Klubu ruskej mládeže začali svoju činnosť v roku 1995; FECRIS vznikol v roku 1994 a Alexander Dvorkin založil svoje Centrum v mene Ireneja z Lyonu v roku 1993⁸.

„V roku 2007 bolo založené právne nezávislé združenie s názvom Výbor pre boj proti totalitným sektám ‚Antisect‘, ktoré na požiadanie a bez pozvania ponúka ‚poradenstvo‘ štátnym a samosprávnym subjektom, vzdelávacím a zdravotníckym inštitúciám, orgánom činným v trestnom konaní a masmédiám v otázkach ‚siekt a kultov‘.

Oficiálne deklarovaný cieľ združenia, ktorým je boj proti deštruktívnym kultom a sektám, by nebol odsúdeniahodný, keby skutočne bojovalo proti nebezpečným sektám a kultom.  Hoci sa Antisect propaguje ako profesionálna organizácia, vôbec nedokáže rozlíšiť deštruktívne kulty od medzinárodne uznávaných kresťanských hnutí a spoločenstiev, ktorých aktivity sú neškodné a ktoré sú v Lotyšsku ešte menej rozšírené. V ‚antisektárskych‘ článkoch a rozhovoroch sa miešajú krišnaiti a scientológovia, Biele bratstvo a Chrám Durga, Jehovovi svedkovia a mormóni spolu s celkom tradičnými kresťanskými spoločenstvami. V tejto súvislosti sa vynára otázka: ‚antisektári‘ nie sú schopní určiť, čo je sekta?“

Zmes rôznorodých a chaotických vyhlásení v článkoch je rozpoznateľným štýlom propagandy RACIRS. Preskúmali sme desiatky takýchto článkov založených na nedoložených obvineniach a otvorených dezinformáciách. Ervīns Jākabsons na to upozornil aj preto, že takáto ohováračská kaša môže u gramotného čitateľa vyvolať pohoršenie.

…Práve nejednoznačnosť v definícii siekt spôsobuje chaos vo všetkých aktivitách Antisectu, kde sa východné náboženstvá, New Age a pseudokresťanské skupiny hádžu do jedného vreca s kresťanskými spoločenstvami. Takýto pohľad je pravdepodobne spôsobený tým, že medzi zamestnancov Antisectu patria len etnickí Rusi, pričom Rusi sa považujú za „pravoslávny kresťanský ľud“, aj keď vieru v každodennom živote nepraktizujú, takže všetkých ostatných považujú za sektárov. V Lotyšsku sa luteráni a katolíci nenazývajú sektármi, ale v článkoch zo série „Pozor, sekty!“ sa dokonca spomínajú pomerne staré vetvy kresťanstva, ako sú Adventisti siedmeho dňa a Armáda spásy. Domnievam sa, že antisektárski aktivisti podvedome vnímajú ako sektárov aj baptistov, metodistov, adventistov a reformátorov…

Je to ako prežívať déja vu. O „pravoslávnom bohoslovectve“ sme sa podrobne zmienili v článku „Nacistické Nemecko a súčasné Rusko“.

Hlavným objektom nevôle Antisectu sú však charizmatické a letničné spoločenstvá. Články novinárky TVNET Viktorije Puškele⁹, ktorá sa podieľa na projekte „Pozor, sekty!“, odhaľujú úplné nepochopenie nielen foriem učenia a bohoslužieb letničných a charizmatických spoločenstiev, ale aj evanjelického kresťanstva ako takého. Na bohoslužbách, ktoré novinárka tajne navštevuje so skrytou kamerou vo vrecku, ju šokuje všetko: chvály, bohoslužby, hlasové modlitby a zbierka darov, nehovoriac o špecifických veciach, ako je hovorenie rôznymi jazykmi alebo prípady exorcizmu. Pri čítaní článkov Puškele  neviete, či máte plakať alebo sa smiať. Človek by očakával, že novinár seriózneho spravodajského portálu, za ktorý sa TVNET považuje, sa pred písaním hanlivých článkov profesionálne pripraví: zistí si viac o pôvode daného kresťanského vyznania, jeho histórii, forme učenia a bohoslužieb. Žiaľ, v článkoch Puškele sa prejavuje do očí bijúca neprofesionalita a nedostatočný prehľad o téme, o ktorej píše.Opäť déja vu! Stačí si spomenúť na škandalóznu českú antikultistku Kristinu Cirokovú a ukrajinskú lovkyňu psov (vrahyňu zvierat) Irynu Kremenovsku, ktoré sa tiež zaoberajú špinavou investigatívnou žurnalistikou a majú ruských dohliadačov (o tom určite ešte bude reč). Ukazuje sa, že ich „trojica“ žije v Lotyšsku – tá istá bezohľadná podvodníčka a provokatérka, ktorá nezaslúžene nosí titul novinárka a je ochotná kvôli senzačnému článku vliezť niekomu do spodnej bielizne so skrytou kamerou.

Jej meno je Viktorija Puškele.

„Bože, odpusť tejto žene, lebo nevie, čo robí!“ – Ervīns Jākabsons apeloval na určitom mieste svojho rozprávania.

Môžete len obdivovať schopnosť mladej novinárky opísať bohoslužby takým spôsobom, že aj človek znalý veci sa cíti ako na stretnutí tajomnej sekty, hoci spoločenstvo, o ktorom novinárka píše, je vám známe a s istotou viete, že sa tam nič také nedeje. Možno je jej názor spôsobený neznalosťou novinárskej praxe a vnútorných bohoslužieb v evanjelických cirkvách, ale odborníci z Antisectu jej možno dobre našepkali, že všetky spoločenstvá, ktoré navštevuje, sú nebezpečné totalitné sekty. Preto Puškele chodí na bohoslužby ako na územie nepriateľa a cielene hľadá niečo podozrivé. Ak sa čitatelia nedajú zastrašiť „hypnotickými sedeniami“ a exorcizmom, tak sa podľa nej dajú zmanipulovať pomocou „psychologických techník“ počas „sektárskych“ bohoslužieb. Neobjasňuje však, čo predstavuje manipuláciu pomocou psychologických techník, pretože potom by každý musel pripustiť, že reklamný priemysel, politici a samotný Antisect používajú podobné „techniky“ vo svojej antireklamnej sekte.

Tu je niekoľko príkladov, ako sa ľudia boja. Puškele píše nasledujúce o službe v pomerne kresťanskom spoločenstve: „Predstaviteľov duchovného centra možno vidieť na mnohých miestach sály. […] Niektorí z nich majú na sebe oranžové košele. Opakovane fotografujú publikum, niekedy sa pohybujú medzi radmi poslucháčov a opakujú kazateľa, ktorý počas spoločných modlitieb… začne hovoriť nezrozumiteľnými jazykmi.“ Dosť desivé, však? Sektári v uniformách vás fotografujú, kontrolujú, čo sa deje v sále, a hovoria nezrozumiteľnými jazykmi. V podstate sú to farári, ktorých úlohou je privítať návštevníkov, pomôcť im nájsť si miesto, pomáhať farárom počas príhovoru a starať sa o poriadok a bezpečnosť v sále. Zvyčajne sa nefotografuje, takže sa dá predpokladať, že Puškele sa zúčastnila na bohoslužbe, ktorá bola fotografovaná pre potreby spoločenstva alebo pre ich webovú stránku. Napriek tomu si novinárka možno pomýlila fotografovanie s videozáznamom, ktorý sa robí pre ľudí, ktorí sa bohoslužby nezúčastňujú, ale sledujú jej záznam.

Na zastrašenie čitateľov sa používajú aj iné techniky. Puškele sa napríklad zameriava najmä na myšlienku, že niektorí aktivisti zborov, o ktorých píše, „majú spravidla pochybnú alebo dokonca kriminálnu minulosť“. V kresťanských spoločenstvách totiž žijú aj bývalí kriminálnici, ktorých život sa vďaka Kristovi radikálne zmenil. Niektorí z nich sú cirkevnými služobníkmi, ba dokonca pastormi… Kontext textov Puškele však naznačuje, že „bývalí kriminálnici“ zámerne vytvárajú „zločinecké sekty a kulty“, aby manipulovali ľuďmi a vymáhali od nich peniaze…

Antikultizmus je naozaj odporné a nehanebné zamestnanie. Veď o čo tu ide? Skutoční provokatéri, ktorí v ľuďoch vyvolávajú strach, podráždenie a iné negatívne emócie, ohovárajú ľudí a svojou chorou fantáziou vymýšľajú rôzne zločinecké schémy, pričom iných považujú len za nepriateľov, alebo len vykonávajú zaplatenú objednávku, sa beztrestne pohybujú na slobode a šliapu po dôstojnosti nevinných veriacich. Čím viac skúmame fenomén antikultizmu a jeho nositeľov, tým častejšie prichádzame k záveru, že provokatérom chýba svedomie a majú určité psychické abnormality.

Ervīns Jākabsons je ďalej nútený ospravedlňovať sa. Hoci pred kým a prečo?

Vyhlásenie predstaviteľov Antisectu, že mnohé kresťanské spoločenstvá robia všetko len „s jedným hlavným cieľom – vyžmýkať zo svojich stúpencov čo najviac peňazí“, je účelová lož. Prinajmenšom v lotyšskom kontexte to tak určite nie je.

Teraz sa Ervīns Jākabsons konečne dostáva k samotnej podstate:

… Niekto by si mohol myslieť, že ide len o skupinu horlivých pravoslávnych fundamentalistov, ktorí považujú všetky ostatné denominácie za sekty a podľa toho reagujú. Nie je to však tak. Je načase odhaliť pravú tvár a politické pozadie združenia Antisect. Ako viete, v Rusku sa pravoslávie vždy využívalo na politické ciele. Lotyšskí „antisektári“ nie sú len mimovládnou organizáciou, ktorá sa stará o „duševné zdravie“ spoločnosti, ale celkom konkrétnym politickým projektom podporovaným ruskou radikálnou stranou – Lotyšskou ruskou úniou. Jeden z vedúcich predstaviteľov Antisectu, Viktor Jolkin, bol predtým aktívnym členom strany „Za ľudské práva v zjednotenom Lotyšsku“ a teraz je členom predstavenstva Lotyšskej ruskej únie. S touto stranou sú spojení aj ďalší aktivisti Antisectu. Sú to tí istí ľudia, ktorí sa zasadzujú za okamžité prepustenie Alexandra Gaponenka uväzneného za podkopávanie suverenity našej krajiny, obhajujú status ruštiny ako štátneho jazyka v Lotyšsku a sľubujú obhajovať právo ruských žiakov na štúdium v ruštine.

Podkopávanie suverenity krajiny a destabilizácia spoločnosti sú hlavným programom antikultizmu. Ukazuje sa, že to isté sa dialo v pobaltských krajinách a pravdepodobne sa deje dodnes.

Lídri Antisectu – Oleg Nikiforov¹⁰, Viktor Jolkin¹¹ a Svetlana Krilova¹² – sú zároveň prívržencami radikálnej strany „Lotyšská ruská únia“.

Možno sa pýtate: prečo je pre politický projekt také dôležité, aby sa staval do pozície bojovníka proti „sektám“? Pretože účasťou v evanjelických spoločenstvách sa ruskojazyční veriaci stávajú západnejšími, tolerantnejšími voči iným vierovyznaniam a v konečnom dôsledku lojálnejšími voči Lotyšsku. V dôsledku toho radikálni ruskí politici už nemajú možnosť kontrolovať svetonázor týchto ľudí. Význam jednotného „národného náboženstva“ sa jasne chápe aj v Rusku, kde sa pravoslávna cirkev používa ako zbraň v boji proti „cudziemu ideologickému vplyvu“, pričom jednotlivé denominácie sa označujú za extrémistické a vystavujú sa konfiškácii majetku, prehliadkam, ponižovaniu a nenávisti zo strany spoločnosti. Podobná myšlienka sa vštepuje do povedomia rusky hovoriacich Lotyšov, že pravoslávie je jedinou formou kresťanstva prijateľnou pre Rusov, zatiaľ čo všetky ostatné spoločenstvá, ako aj mnohé mimovládne organizácie, sú „americké sekty“. To sa síce v skutočnosti netýka katolíkov a luteránov, ale aj to sú „cudzie vierovyznania“, ktoré pravý ruský veriaci nie je ochotný navštevovať.

Propaganda o „prenikaní amerických siekt“ do Lotyšska sa riadi rovnakým scenárom ako udalosti na Ukrajine. Pripomeňme si, ako ešte v roku 2014 Alexander Dvorkin obvinil ukrajinskú vládu z rozsiahleho vplyvu mýtických amerických siekt, ktoré údajne manipulujú myslenie ľudí. Rovnaká rétorika RACIRS sa používa všade. Žiaľ, o 10 rokov neskôr Ukrajinu zasiahla absolútne nezmyselná totálna vojna, ktorá sa stala výsledkom zvýšeného ideologického ovplyvňovania verejnej mienky ruského obyvateľstva.

…Združenie Antisect sa usilovalo o zriadenie vládnej medzirezortnej komisie, ktorá by dohliadala na všetky náboženské organizácie, skupiny osobného rozvoja a spoločnosti priameho predaja. V podstate to znamená úplnú vládnu kontrolu nad náboženskými organizáciami a inými mimovládnymi organizáciami.

Takáto úroveň kontroly sa už v Rusku udržiava. Netreba dodávať, že Antisect ponúka svojich zamestnancov ako expertov pre dozornú komisiu v Lotyšsku. „Odborníci“ tohto združenia by mali právo ‚určiť presné znaky, podľa ktorých možno sekty a kulty odlíšiť od iných typov organizácií, a boli by schopní posúdiť, ktoré typy aktivít sú pre členov sekty alebo kultu a spoločnosť prospešné a ktoré sú nebezpečné‘.  Hneď ako sa tak stane, Antisect sľubuje, že zavedie „zmeny v legislatíve, ktoré by eliminovali akúkoľvek najmenšiu príležitosť pre pôsobenie škodlivých siekt a kultov v spoločnosti, pričom vinníci porušenia pravidiel by boli prísne potrestaní“. Združenie a ruskí politici, ktorí za ním stoja, v skutočnosti ponúkajú Lotyšsku model „cudzích siekt“, ktorý bol odskúšaný v Rusku a Bielorusku, vrátane démonizácie a prenasledovania evanjelických spoločenstiev. To by umožnilo držať lotyšských ruskojazyčných ľudí v ideologickom otroctve takzvaného „ruského sveta“.

Otázka však znie, prečo lotyšská redakcia TVNET¹³ podporuje projekt „Pozor, sekty!“? …

Fakty naznačujú, že za „ušľachtilými“ cieľmi a krycou organizáciou sa skrýva deštruktívny subjekt, ktorého cieľom je dohliadať na procesy v krajine a zabrániť tomu, aby sa akákoľvek náboženská alebo mimovládna organizácia vymkla spod kontroly… Prečo je združenie Antisect nebezpečné pre lotyšský štát? Pretože za sekty nálepkuje organizácie a jednotlivcov, ktorých činnosť nemá žiadne znaky sektárstva. Pretože zhromaždenia, verejné organizácie a jednotlivci, ktorí konajú v rozpore so záujmami tohto združenia a ruských radikálov, ktorí za ním stoja, sú bezdôvodne vyhlasovaní za sekty a kulty. Cieľom tejto lži je očierniť v očiach verejnosti tých, ktorí sa stavajú proti imperiálnej ideológii „jednej vlasti, jedného cára a jednej viery“.

V koho záujme sa táto lož šíri? Na webovej stránke Antisect sa uvádza, že od roku 2017 združenie pôsobí aj v Rusku, kde sú ich „experti“ pravidelne pozývaní do vysielania ruských televíznych kanálov kontrolovaných Kremľom. Webová stránka združenia v Rusku je tiež oveľa rozsiahlejšia a podrobnejšia ako v Lotyšsku. Preto sa vynára otázka: kto to všetko sponzoruje? Možno Rusko? Ak áno, tak z akých zdrojov? Z rôznych programov na podporu krajanov, ako je napríklad „Ruský svet“ alebo podobné organizácie? V tomto prípade by sa však združenie Antisect muselo nazvať agentom ruského vplyvu. Nezabúdajme, že Lotyšsko je naša krajina. Je to naša krajina, náš národ a naša zem. Postavme sa na obranu našej krajiny, nášho národa, nášho jazyka, slobody viery a slobody myslenia. Nepadnime tak ľahko do propagandistickej siete Kremľa a nerobme echo jeho agentom! Buďme ostražití: cieľom kremeľských „antisektárov“ nie je spájať, ale rozdeľovať!

Presne tak, milý Ervins Jākabsons, medzinárodné antisektárske alebo antikultové hnutie je dnes v skutočnosti agentom ruského vplyvu, a opäť sa o tom presviedčame na príklade malej pobaltskej krajiny, Lotyšska. Je prekvapujúce, že človek, ktorý napísal vyššie citovaný článok, sám dospel k celkom správnym záverom.

Na záver ešte trochu okoreníme túto tému. Aby ste vedeli, v Lotyšsku je Ruská pravoslávna cirkev (RPC) Moskovského patriarchátu! Opäť sa dostávame k analógii s Ukrajinou, kde metropolitný biskup Filaret pri zakladaní Kyjevského patriarchátu priznal svoje kontakty s KGB: v minulosti bol naverbovaný a mal krycie meno Antonov.

V Lotyšsku, kde sa zatiaľ udržiava stabilita, ale aktívna fáza boja duchovenstva a laikov za očistu cirkvi stále pokračuje, stojí na čele diecézy RPC Aleksandrs Kudrjašovs (Alexander Kudrjašov)¹⁴, ktorý bol pred 40 rokmi naverbovaný sovietskou KGB a mal krycie meno Čitateľ. Teraz je metropolitným biskupom Alexandrom¹⁵.

Ako vidíme z uvedeného analytického prehľadu, pobaltské krajiny sú tiež vystavené agresívnemu vplyvu antikultových organizácií, ktoré majú výraznú ruskú stopu. Nikoho neodsudzujeme. Odsúdením sa bude zaoberať medzinárodný tribunál, zatiaľ čo my len vyšetrujeme prepojenia s antikultom.

Dúfajme, že mier a stabilita v pobaltskom regióne zostanú zachované. Na to by však miestne príslušné orgány mali prijať preventívne opatrenia a venovať pozornosť informáciám, ktoré tu uvádzame.

Medzitým je vhodné pripomenúť rezolúciu PACE č. 2567 (2024) „Propaganda a sloboda informácií v Európe“ z 1. októbra 2024¹⁶, kde sa v odseku 6 uvádza:

„Zhromaždenie uznáva, že pre autoritárske režimy, ako je Ruská federácia, je propaganda neoddeliteľnou súčasťou ich vojny proti demokracii.“

Čo si vyberie Lotyšsko? To je na samotnom národe.

---

Zdroje:

1. http://www.patriarchia.ru/
2. https://www.fecris.org/
3. http://web.archive.org/web/20201130171313/https://www.fecris.org/members/
4. https://rusojuz.lv/
5. https://www.youtube.com/@mamikinstv9131
6. https://rusojuz.lv/raby-ne-my/
7. https://www.kristuspasaulei.lv/uzmanibu-antisektanti/
8. https://iriney.ru
9. https://www.facebook.com/Zurnalistikasceribas/posts/viktorija-pu%C5%A1kele-rustvnet-%C5%BEurn%C4%81liste-ir-%C5%A1ogad-nomin%C4%93ta-latvijas-%C5%BEurn%C4%81listu-asoc/177928756164294/?locale=ar_AR
10. https://www.russkije.lv/lv/lib/read/o-nikiforov.html
11. https://www.facebook.com/v.yolkin/?locale=ru_RU
12. https://www.krilova.org/
13. https://www.tvnet.lv/
14. https://en.wikipedia.org/wiki/Aleksandrs_Kudrja%C5%A1ovs
15. https://www.bbc.com/russian/features-46653022
16. https://pace.coe.int/en/files/33808/html?__cf_chl_tk=ua336qpX7aGCD9.vCIq.0yTTXMS8znkvpCCto2Q.pLg-1729273787-1.0.1.1-GmOkYrU53ap2n7tOxAXZqSpDTFWPaXjo04wvN_NWAVY