„Žiadal len o právo byť iný. Toto právo mu bolo odopreté.“

História smrtiacej fámy

„Žiadal len o právo byť iný. Toto právo mu bolo odopreté.“

Vo výskumnej práci „Sloboda náboženského vyznania alebo viery. Protisektárske hnutia a neutralita štátu. Prípadová štúdia: FECRIS“, uverejnenej v roku 2013, je časť „FECRIS a jeho pobočky vo Francúzsku. Francúzsky boj proti ,zajatiu duší‘1 je obzvlášť pozoruhodná. Jej autorkou je Patricia Duval, advokátka a členka parížskej advokátskej komory. Táto časť opisuje skutočný prípad, keď deštruktívna činnosť antikultovej organizácie FECRIS vyústila do tragických následkov pre muža, ktorý sa stal obeťou ohováračských útokov.

V roku 2000 spáchal francúzsky lekár Yves Jullien samovraždu.

Tu je príslušný úryvok z eseje Patricie Duval.

Smrtiace fámy

O jeho samovražde informuje článok uverejnený v novinách L’Yonne Républicaine z 20. júna 2000 s názvom „História vraždiacej fámy“:

Lekár, obvinený z toho, že je guru sekty, sa stal obeťou ničivého prenasledovania.

„Dnes je pre mňa najťažšie to, ako sa na mňa ľudia pozerajú.“ Toto napísal doktor Yves Jullien len krátko pred svojou smrťou. Stretnutie, ktoré sa pred niekoľkými dňami uskutočnilo na zámku L’Isle-sur-Serein (Avallonnais)2, kde v roku 1993 vytvoril terapeutické centrum, malo za cieľ objasniť dôvody, ktoré ho dohnali k samovražde. […] čin, ku ktorému ho zjavne podnietila pretrvávajúca fáma. Táto fáma, ktorá sa niekoľko rokov šírila v regióne Yonne3, umožnila ľuďom myslieť si, že tento lekár, ktorému sa inak nedá nič vyčítať, je guru sekty. Členovia údajnej sekty Epinoia žili na zámku Isle-sur-Serein a podľa obvinení vyvíjali pochybnú a neslávnu činnosť. Bývalí pacienti, rodičia, kolegovia a priatelia Yvesa Julliena prišli priniesť svoje svedectvá do priestorov centra Epinoia, kde sa doktor Jullien staral najmä o drogovo závislých a psychotikov. Cieľ: rehabilitovať pamiatku muža, ktorého meno bolo vláčené bahnom, hoci bol veľmi vážený.

Často sme počúvali, že Epinoia je sekta, a to aj od poverených osôb. […] Skutočne kuriózna sekta, ktorá liečila pacientov, ktorých posielala psychiatrická nemocnica v Auxerre4, ale aj justičné orgány. […] Prečo teda tieto fámy? Prečo sa tvrdilo, že tento lekár už nie je lekárom, že ho Národná asociácia lekárov odvolala? Táto fáma sa šírila niekoľko mesiacov. Nepodložene.

Ale členovia Epinoie žili v spoločenstve na zámku L’Isle-sur-Serein. Ich výzor staromódnych čudákov zo sedemdesiatych rokov bol na miestnej úrovni šokujúci. Odtiaľ bol už len krôčik k záveru, že Epinoia je sektárske hnutie, a bolo vymaľované.

Novinár svoj článok zakončil týmito slovami: „Yves Jullien bol pošliapaný, pretože používal terapie, ktoré boli jeho vlastné, pretože praktikoval mimo vychodených chodníčkov s ľuďmi na okraji spoločnosti, na ktorých mu záležalo. Bol znepokojivý, aj keď otvorene nevystupoval proti systému. Len žiadal o právo byť iný. Toto právo mu bolo odopreté.“

Tomuto prípadu bola 21. marca 2001 venovaná zaujímavá relácia na národnom televíznom kanáli France 2. Reportér viedol rozhovor s Janine Tavernier, vtedajšou predsedníčkou UNADFI5, a pýtal sa, či UNADFI vykonala vyšetrovanie. Pani Tavernier odpovedala:

„My nevyšetrujeme. Naša úloha je skutočne mimoriadne ťažká, mimoriadne nebezpečná, pretože naše združenie je tu na to, aby odsudzovalo činy siekt, osôb, ktoré chytajú budúce obete, ale našou úlohou je aj stretávať sa s obeťami siekt […].

Novinár: Ale práve v tomto prípade Mayi Blache [manželky dr. Julliena], ste urobili záver o tom všetkom, hovoríte, že nerobíme vyšetrovanie, ale napriek tomu ste vyjadrili názor?

Jeanine Tavernier: No, zavolala nám jedna osoba, že počula, že osoba, ktorá vedie toto centrum, by mala byť členom… Myslím, že to bol Sáí Bába […].

Novinár: Je to indický guru.

Jeanine Tavernier: Je to indický guru a my sme povedali, že je pravda, že bola nejaký čas u Sáí Bábu, ale to je všetko. Je však pravda, že to predstavuje určité problémy. Čo by sme mali povedať, čo by sme nemali povedať? […]

Novinár: Tak aby som to pochopil, Jeanine Tavernier, nechcem vás obviňovať, ale práve ste povedali, keď vám zavolali: „Áno, táto žena poznala indického gurua.“

Tavernier: Áno, to je všetko.

Novinár: To je všetko, ale je to veľa.

Jeanine Tavernier: Áno, ale je to preto, že sme stále žiadaní. Je to hrozné, pretože v takom prípade je pravda, že teraz musíme byť veľmi opatrní. Naozaj, všetko, čo hovoríme, sa stáva takým vážnym, pretože sme známe a uznávané združenie, a myslím si, že musíme byť ešte obozretnejší. Povedali sme, že áno, počuli sme, že bola v Indii, že pozná Sáí Bábu, to je všetko.

Novinár: Ale teraz to ľutujete?

Jeanine Tavernier: Áno, samozrejme.

Pani Tavernier dodala: „Dúfam, že to nie je len kvôli nám […] táto informácia, ale je to veľmi zaujímavé, núti ma to premýšľať, pretože je to tragédia.“

Jeanine Tavernier

Ide o obdobie, keď sa pani Tavernier vzdala svojich funkcií v UNADFI a vystúpila zo skupiny, pretože si uvedomila, ako sama uviedla, že sa zaoberajú honom na čarodejnice. Tento spôsob činnosti, zhromažďovanie informácií na základe fám a predsudkov, spochybňovaním a odstúpením pani Tavernier neskončil.

Len si predstavte, že smrť človeka, ktorú priamo spôsobila činnosť UNADFI pod vedením Jeanine Tavernier, ju dohnalo myslieť si, že kritizovať ľudí môže byť nebezpečné. Zdá sa, že sa hrali a naďalej sa zahrávajú, šíria nepravdivé fámy a predsudky, ničia osudy ľudí a vrhajú ich do mučivého postavenia v spoločnosti.


Zdroje:

  1. Human Rights Without Frontiers International (HRWF)
  2. L’Isle-sur-Serein — obec vo Francúzsku, región Burgundsko, department Yonne; Populácia — 660 ľudí (2021). Obec sa nachádza približne 190 km juhovýchodne od Paríža.
  3. Yonne – department vo východnom Francúzsku, jeden z departmentov regiónu Burgundsko.
  4. Auxerre – mesto a obec vo Francúzsku, prefektúra (administratívne centrum) departementu Yonne. Leží na brehu rieky Yonne; podľa posledného sčítania obyvateľov má mesto 34 778 obyvateľov.
  5. UNADFI – Národný zväz združení na ochranu rodiny a jednotlivca (The National Union of Associations for the Defense of the Family and the Person) je francúzske antikultové združenie založené v roku 1974, uznané dekrétom z 30. apríla 1996 ako občianske združenie a dostávajúce priame dotácie od francúzskeho štátu. Združuje a koordinuje činnosť združení na ochranu rodiny a jednotlivca (ADFI), ktorých cieľom je zhromažďovať informácie o fenoméne kultu, predchádzať mu a pomáhať jeho obetiam.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *