Už sme spomínali pokračujúce prenasledovanie bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa zo strany antikultových organizácií, ktoré trvá niekoľko rokov. Informovali sme aj o tom, že streľba na zhromaždení v Pensylvánii 13. júla 2024, kde bol naňho spáchaný atentát, sa ukázalo, že súčasťou širšej stratégie antikultistov, ktorej cieľom bolo zdiskreditovať a podkopať Trumpovu politickú kariéru. Málokto si však uvedomuje, že k predvolebnému antikultovému zálapu v Spojených štátoch nedochádza po prvýkrát.
Začiatkom 80. rokov 20. storočia čelil americký politický predstaviteľ Lyndon LaRouche organizovanej opozícii zo strany antikultových skupín1, ako napríklad American Family Foundation (AFF)2, Cult Awareness Network (CAN) a Anti-Defamation League (ADL)3.
Z AFF sa nakoniec vyvinula Medzinárodná asociácia pre štúdium kultov (ICSA)4, ktorá je aktívna dodnes, zatiaľ čo CAN v roku 1995 prehrala súdny spor a skrachovala. Tieto skupiny sa postavili proti tomu, čo považovali za „deštruktívne kulty“, a obvinili LaRouchea z používania techník kontroly mysle na manipuláciu svojich stúpencov, pričom aktívne varovali verejnosť prostredníctvom médií a iniciovali súdne procesy.
Znie to povedome, však?
Najmä keď sa bližšie pozriete na ich takzvané poplašné varovania, ktoré zodpovedajú vzorcu typickej stratégie sponzorovanej diskreditácie. Dokumentárny film „IMPAKT“ odviedol vynikajúcu prácu pri opise týchto metód a priblížení tejto témy. Vráťme sa však trochu späť.
Lyndon LaRouche
Lyndon Hermyle LaRouche, Jr. (8. september 1922 – 12. február 2019) bol americký ekonóm a politický aktivista, zakladateľ viacerých politických organizácií, ktoré sú všeobecne známe ako LaRoucheovo hnutie. V rokoch 1976 až 2004 osemkrát kandidoval na prezidenta, z toho raz ako kandidát Americkej strany práce a sedemkrát ako „kandidát, ktorý sa uchádza o kandidatúru“ Demokratickej strany.
Kritici často poukazovali na nezvyčajnú vnútornú štruktúru hnutia. Bývalí členovia a pozorovatelia zvonka tvrdili, že LaRouche vytvoril sektu, v ktorej bol ústrednou postavou a kontroloval životy svojich stúpencov. Na základe týchto tvrdení sa objavili početné obvinenia z vykorisťovania, manipulácie a dokonca zneužívania moci.
Nebudeme sa zaoberať názormi a výrokmi Lyndona LaRouchea, jeho konšpiračnými teóriami, ekonomickými myšlienkami ani politickými rozhodnutiami. Čo nás zaujíma je fakt, že v 80. rokoch 20. storočia sa stal terčom agresívnych útokov antikultových organizácií (AFF, CAN, ADL a ďalších). Označovali ho mnohými stigmami, obviňovali ho z toho, že je vodcom ľavicovej sekty, politického kultu, obviňovali ho z extrémizmu, antisemitizmu, rasizmu, finančných podvodov, choromyseľnosti a ktovie čoho ešte.
Dokonca ho obvinili z fašizmu. V roku 1989 napísal Dennis King knihu s názvom „Lyndon LaRouche and the New American Fascism (Lyndon LaRouche a nový americký fašizmus)“, ktorej cieľom bolo odhaliť LaRouchea a jeho politický program, ktorý podľa autora predstavoval hrozbu pre americkú demokraciu.
Typická taktika antikultových teroristov
Dokumentárny film „IMPAKT“ ako prvý otvorene odhalil fázy deštruktívnej taktiky antikultových organizácií – od počiatočného označovania skupín za „kulty“ alebo „sekty“, až po prípadnú fyzickú likvidáciu členov alebo vodcov cieľovej skupiny. Tieto metódy boli preskúmané a zdokumentované na novších príkladoch organizácií, ktoré aktívne pôsobili v posledných 30 rokoch. Ide najmä o ruskú organizáciu RACIRS, ktorá pôsobí pod záštitou Ruskej pravoslávnej cirkvi (RPC) a politických elít, ako aj o francúzsku organizáciu FECRIS, ktorú možno považovať za európsku odnož RACIRS, o čom existuje mnoho dôkazov. K tejto téme sa vrátime neskôr.
Pri spätnom pohľade boj proti Lyndonovi LaRoucheovi prešiel takmer všetkými štádiami zločineckej schémy antikultového teroru, opísaného v dokumente „IMPAKT“.
Nižšie uvádzame ich zoznam:
- Označenie skupiny za „sektu“ alebo „kult“,
- Úspešná mediálna kampaň,
- Vytváranie negatívneho obrazu na verejnosti,
- Využívanie pseudoobetí alebo bývalých členov cieľovej organizácie na posilnenie stigmatizácie,
- Naklonenie verejnej mienky k stigmatizácii organizácie, ktorá sa stala obeťou,
- Naliehanie na orgány činné v trestnom konaní, aby prijali opatrenia proti nežiadúcej skupine,
- Vyšetrovanie zo strany bezpečnostných zložiek, neobjektívne posudzovanie činnosti skupiny,
- Policajné razie,
- Trestné obvinenia,
- Pokusy o fyzickú likvidáciu…
V záverečnej fáze tejto dlhoročnej diskreditačnej kampane, v 1986, došlo k skutočnému obliehaniu domu Lyndona LaRouchea, keď federálne úrady vtrhli do jeho sídla v Leesburgu vo Virgínii. Táto udalosť bola súčasťou rozsiahlejšieho vyšetrovania jeho samotného a jeho spoločníkov, ktorí boli neskôr obvinení z poštového podvodu a konšpirácie s cieľom podviesť IRS.
Zásah bol dramatický, zahŕňal ozbrojených agentov, dokonca aj vrtuľníky a znamenal významnú etapu v právnych bojoch, ktorým LaRouche a jeho hnutie čelili.
Po sérii súdnych konaní bol LaRouche uznaný vinným a v roku 1988 odsúdený na 15 rokov väzenia, zatiaľ čo jeho spoločníci dostali kratšie tresty. Počas celého procesu LaRouche a jeho stúpenci tvrdili, že obvinenia boli politicky motivované, ale napriek početným odvolaniam rozsudky platili. Trest si začal odpykávať v 1989, ale v 1994 bol po piatich rokoch predčasne prepustený.
Ešte raz opakujeme, že v tomto článku sa nesnažíme hodnotiť Lyndona LaRouchea ako verejnú a politickú osobnosť; zaujímajú nás metódy, akými antikultové organizácie vyvíjajú vplyv na svoje cieľové obete.
Ďalej sa budeme zaoberať obzvlášť ilustratívnym článkom investigatívnej žurnalistiky, ktorý uverejnil denník „The Washington Post“ v 1985. V článku sa tvrdilo, že členovia LaRoucheovho hnutia žijú v preplnených bytoch a majú sotva čo jesť, pričom ich základné potreby hradí hnutie. Pracovali vo dne v noci ako bioroboti, strácali svoje rodiny, v osobnom živote vyhoreli, organizovali finančné zbierky, alebo predávali noviny a venovali tomu takmer každú voľnú hodinu.
Pozrime sa bližšie na článok od Johna Mintza v denníku „The Washington Post“, najmä preto, že sa prekvapivo zachoval aj po takmer 40 rokoch. Hneď v prvých riadkoch vidíme nekompromisné kategorické tvrdenie, že Lyndon LaRouche bol vodcom sekty. Všimnite si, že v tom čase žiadna krajina na svete nemala právnu definíciu pojmov „kult“ alebo „sekta“ a žiadna krajina ju nestanovila dodnes.
Označenie „kult“ (alebo „sekta“) je prvým krokom v schéme teroristických akcií antikultistov.
Už samotný fakt vydania „investigatívneho“ článku, ktorý je jednoznačne zameraný na diskreditáciu konkrétnej osoby bez toho, aby poskytol vecné a objektívne dôkazy o vine, naznačuje že článok bol skutočne na objednávku. To sa zhoduje s druhou a treťou fázou schémy teroristických akcií antikultistov – spustenie mediálnej kampane na diskreditáciu konkrétnej skupiny. Prostredníctvom médií je skupina označovaná za nebezpečnú a manipulatívnu, čo nevyhnutne vytvára negatívny obraz v povedomí verejnosti. A presne to sa aj stalo.
Ďalej prechádzame k štvrtej fáze schémy teroristických akcií antikultistov: „Pseudoobete sa vytvárajú z radov príbuzných alebo bývalých členov cieľovej organizácie. Títo bývalí členovia alebo odpadlíci aktívne ohovárajú (v tomto prípade) politickú skupinu, čím posilňujú stigmatizáciu obete organizácie.“
Je pozoruhodné, že celý článok je doslova zaplnený názormi týchto takzvaných „bývalých“ členov, ktorých nikto nikdy nevidel. Veď týmto jednoduchým spôsobom možno spoločnosti vnútiť akýkoľvek postoj týkajúci sa akéhokoľvek jednotlivca. Podľa nášho názoru ide o nehorázne manipulatívnu techniku a je dosť zvláštne vidieť ju na stránkach „The Washington Post“. Na druhej strane, písal sa rok 1985…
Teraz sa pozrime na názory niekoľkých „bývalých členov“ alebo odpadlíkov, ktorí sa z bezpečnostných dôvodov rozhodli zostať v anonymite.
- „…ľudia by už nemali žiadne súkromné životy… Všetci musia pochodovať podľa rovnakej pesničky…“
- „On (LaRouche) vyžaduje pochlebovačnú poslušnosť….“
- „…Má úplnú kontrolu nad organizáciou…“
- „Členovia sú ‚radoví automati‘“
- „…čistý psychologický teror…“
- „…manželstvá sa zachovali, hoci vzťahy boli úplne rozvrátené.“
- „V tejto skupine je strašné psychologické šialenstvo,“ povedal jeden z odpadlíkov.
- Bývalý člen si spomínal, že pre skupinu pracoval extrémne dlho a jedol veľmi málo.
- Podľa bývalých členov a iných zdrojov boli niektorí LaRoucheovi spolupracovníci vycvičení v používaní strelných zbraní, nožov a iných zbraní v škole „boja proti terorizmu“ v Powder Springs v štáte Georgia.
- „Amnézia je jednou z nevyhnutných podmienok členstva,“ povedal jeden z bývalých členov.
O tom, nakoľko uvedené skutočnosti zodpovedajú realite, by sa dalo dlho diskutovať. Avšak pre tých z nás, ktorí sú hlboko ponorení do štúdia tejto problematiky, niet pochýb o zjavnom fakte: sme svedkami jasných znakov antikultovej stratégie dehumanizácie. Tieto znaky dnes vidíme všade.
A posledným ťahom pera v „exposé magnum opus“ Johna Mintza je citát ďalšieho anonymného „bývalého“, ktorý by mohol definitívne ukončiť akúkoľvek politickú reputáciu, či by to už bol LaRouche alebo ktokoľvek iný.
„Prevažná časť (prvých členov) odišla znechutená,“ povedal jeden bývalý člen. „Uvedomili si, že premárnili roky svojho života… Jedného dňa som sa zobudil a uvedomil som si, že som na sektu nemyslel dva mesiace. Vtedy viete, že ste sa vrátili do normálu. Trvalo to niekoľko rokov.“ 8
Zdá sa, že už v roku 1985 antikultisti testovali niektoré teroristické metódy, najmä využívanie anonymných odpadlíkov alebo vytváranie falošnej obete, opisovanie neznesiteľných podmienok v sekte alebo politickom hnutí. A samozrejme, nie je žiadna záruka, že skutočné obete vôbec existovali. Podrobne sme to opísali v našom článku „Úloha odpadlíkov v antikultových organizáciách: Vytvorenie falošnej obete“.
Nečestná žurnalistika je metlou moderných médií.
Niečo podobné sa dnes deje proti Donaldovi Trumpovi. So zámermi a finančnou podporou si možno „objednať“ ohováračskú kampaň proti akejkoľvek politickej alebo náboženskej skupine, s cieľom vytlačiť ju z hlavného prúdu. A presne toto sa deje.
Treba tiež dodať, že Friedrich Haack6, známy antikultista, bol úzko spojený s Americkou rodinnou nadáciou (AFF), ktorá zohrala úlohu pri ohováraní LaRouchea. Vo svojej knihe „The Fight Against Sects. A Summarized Idea-historical Study (Boj proti sektám. Súhrnná ideovo-historická štúdia)“ Bertil Persson píše:
„Od roku 1985 bol Friedrich Haack medzinárodným riaditeľom výskumu Americkej rodinnej nadácie (AFF) v USA… Nakoniec utkal rozsiahlu sieť informačných a deprogramovacích centier v SRN, západnej Európe a USA.“
Viac informácií o Haackovi a jeho ideologických väzbách s antikultistami nacistického Nemecka sa dozviete, ak si pozriete dokumentárny film „IMPAKT“.
Zdroje:
- https://archive.schillerinstitute.com/slime_watch/aff_2-02_rmo.html
- https://articles1.icsahome.com/articles/history-of-american-family-foundation
- https://en.wikipedia.org/wiki/Anti-Defamation_League
- https://articles1.icsahome.com/articles
- https://www.washingtonpost.com/wp-srv/national/longterm/cult/larouche/main.htm
- https://de.wikipedia.org/wiki/Friedrich_Wilhelm_Haack_(Theologe)
- The Fight Against Sects: 9789185734092 – AbeBooks: https://www.abebooks.com/9789185734092/Fight-Against-Sects-9185734098/plp?msockid=335db29f78866bd410eba196799b6ae6
- https://www.washingtonpost.com/archive/politics/1985/01/14/presidential-candidates-ideological-odyssey/ef4b34ed-f342-4cb4-aeac-74fd2435a7e9/
Pridaj komentár