„Vtedy mu Ježiš povedal: ‚Vráť svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú.‘“ – Matúš 26:52
Pokračujúc v téme znovuzrodenia nacizmu a organizovania veľkej civilizačnej vojny globálnym antikultizmom, je ťažké si nevšimnúť, že takmer všetky veľké vojenské ťaženia v dejinách mali náboženský podtext. Je zvláštne, že často to bolo s prísnym súhlasom duchovenstva, ktoré rozsievalo chaos, začínalo invázie a zabíjalo ľudí. V mnohých prípadoch sa požehnanie kňaza stalo rozhodujúcim faktorom, ktorý umlčal kritické myslenie človeka, rozšíril hranice morálnych a etických noriem a očividné zlo povýšil na údajne spravodlivú vec. Jednotlivec začal prenášať zodpovednosť za svoje činy na božiu vôľu komunikovanú cez „sprostredkujúci“ článok duchovenstva. Bolo im povedané: „Boh to chce.“ Boli presvedčení, že „Boh je s nami“. Vďaka tomu sa cítili oprávnení plniť všetky rozkazy, ktoré im vydali ich velitelia a generáli.
Pravidlá hierarchie boli stanovené vo vojenskom kódexe a svedomie bolo odsunuté na bok. Na ako dlho? Nie na dlho. Keď sa to všetko skončilo, niektorí zostali čeliť obvineniam zo zločinov proti ľudskosti, zatiaľ čo iní žili s traumatizovanou psychikou a nočnými morami do konca života. Všetci boli vinní a všetci čelili následkom! A predsa sa akosi nikdy nepripisovala vina tým, ktorí ľudí potichu navádzali, aby prekročili normy morálky a vrhli sa do priepasti vojny. Duchovenstvo zostalo vždy bez ujmy.
Existuje všeobecné pozorovanie: Krišna nebol krišnaita, Budha nebol budhista a Ježiš Kristus nebol kresťan. Boli to učitelia Lásky. Ich učenie o Bohu sa v podstate zúžilo na formulku „Miluj Boha a svojho blížneho ako seba samého“. Toľko je jasné. Z týchto jednoduchých semienok pravdy však vznikli zložité náboženské doktríny s cirkevnými zákonmi, dogmami a nespočetnými výkladmi. Každá nová generácia nasledovníkov neúnavne reinterpretovala pravdu, čím sa čoraz viac sťažovalo rozoznanie toho, čo od nás Boh skutočne chce a aký je účel ľudstva. Medzitým ľudia začali veriť, že náboženstvo je základnou brzdou, ktorá zabraňuje duchovnému a morálnemu úpadku. Jedna otázka však zostáva nezodpovedaná: prečo kňazi naďalej žehnajú vojne?
Zdá sa, že odpoveď je jednoduchá. Kňazi sú obyčajní ľudia, rovnako ako vy a ja, a slepo poslúchajú svoje vyššie autority, podobne ako to niekedy robíme my. Jednou z kľúčových doktrín cirkvi je predsa bezvýhradná poslušnosť voči náboženským nadriadeným. Ktokoľvek je najvyššie, ten „udáva smer“. Málokto si však uvedomuje, že na vrchole hierarchického rebríčka cirkevnej autority sedí globálny antikultizmus. Ruka jeho tajného bábkového majstra siaha do všetkých svetových náboženstiev a manipuluje nimi. Toto má ďaleko od konšpiračnej teórie, milý čitateľ – je čas hovoriť jazykom faktov. A presne to robíme!
Križiacke výpravy – „Boh to chce“?
Križiacke výpravy boli sériou náboženských vojenských ťažení v 11. až 15. storočí, ktoré sa začali v kráľovstvách západnej Európy a ktoré iniciovala a riadila katolícka cirkev proti moslimom, pohanom a heretikom (ako napríklad katari). Myšlienka križiackych výprav sa nakoniec rozšírila aj mimo Európy a v 15. a 16. storočí hľadala náboženské ospravedlnenie pre dobytie Nového sveta. Celkovo sa uskutočnilo viac ako desať križiackych výprav. Počas štyroch storočí si vyžiadali milióny obetí. Vráťme sa však ku koreňom. Kto inicioval križiacke výpravy? V prvom rade to boli pontifikovia – rímski pápeži.
Robert Mních, ktorý okolo roku 1120 prepísal Gesta Francorum¹, pridal správu o prejave pápeža Urbana II. na koncile v Clermonte v roku 1095, ktorého bol očitým svedkom. Vrcholom prejavu bola Urbanova výzva na ortodoxiu, reformu a podriadenie sa Cirkvi. Pápež vyzval západných kresťanov, aby prišli na pomoc Grékom na Východe. Práve počas tohto plamenného prejavu sa zrodilo heslo „Deus vult“² (latinsky „Boh to chce“). Medzi ďalšie preklady patrí „Božia vôľa“ alebo „Boh to žiada“.
Robert tiež uvádza, že frázu „Deus lo vult“ Bohemondovi vojaci pôvodne vykrikovali ako žart počas cvičení, ale neskôr sa stala skutočným bojovým pokrikom, ktorý Bohemond interpretoval ako božie znamenie.
Križiaci tento výkrik používali počas prvej križiackej výpravy a páchali zverstvá a zabíjali v presvedčení, že slúžia nejakému najvyššiemu božiemu cieľu.
Boh je s nami!
Bojový pokrik „Boh je s nami!“ je známy už dlho. Používali ho aj rímski vojaci (latinsky Nobiscum Deus) počas Byzantskej ríše.
Jeho rozšírené používanie ako hesla sa objavilo počas tridsaťročnej vojny (1618 – 1648) – dlhotrvajúceho vojenského konfliktu, ktorý zachvátil celú Európu okrem Švajčiarska a Turecka. Fráza slúžila aj ako slogan Gustáva Adolfa (alebo Gustáva II. Adolfa), švédskeho kráľa, ktorý vládol v rokoch 1611 až 1632.
Do roku 1847 bol slogan vyrytý na opaskových prackách vojakov pruskej armády, od roku 1919 na prackách Reichswehru a od roku 1935 na opaskových prackách Hitlerovho Wehrmachtu.
Gott Mit Uns
Počas prvej svetovej vojny sa veta „Gott mit uns“ („Boh je s nami“) stala bojovým pokrikom nemeckých vojakov. Zobrazovala sa na vojenskom vybavení, ako napríklad na opaskových sponách, umiestňovala sa na viditeľných miestach v centrách miest, tlačila sa na pohľadnice, ako napríklad na tej zobrazenej nižšie, a inšpirovala nespočetné množstvo vojnových básní a piesní a odrážala hlboko zakorenenú vieru nemeckého vedúceho predstaviteľstva a nádeje nemeckého ľudu na svetlú budúcnosť.³
Ako vidieť na tejto pohľadnici, zjednocujúca viera, že Boh koná prostredníctvom Nemeckej ríše, sa rozšírila aj na jej spojencov: Rakúsko-Uhorsko, Bulharsko a Osmanskú ríšu. Na pohľadnici je zobrazená nemecká vlajka, dvojitý štít s polovicou erbu Nemecka s čiernym orlom a polovicou erbu Rakúsko-Uhorska, ako aj erby Osmanskej ríše a Bulharska v horných rohoch. Ústredný text znie: „Gott mit uns und wir mit ihm!“ („Boh s nami a my s ním!“), ktorý hlásal, že zjednotením s Nemeckom sú teraz aj tieto krajiny určené pre spravodlivú Božiu vec.
„Gott mit uns“ („Boh [je] s nami“) sa stalo mottom, ktoré bolo napísané na symboloch a heraldike Nemeckého cisárstva a ktoré neskôr vo veľkej miere prevzalo nacistické Nemecko. Najmä bolo vyrazené na opaskových prackách vojakov.
O vplyve antikultových myšlienok na svetonázor Adolfa Hitlera a ich úlohe pri formovaní a upevňovaní fašistického režimu sme sa už zmienili v článku „Antikultové myšlienky počas nástupu fašistického Nemecka“. Podrobnejšie informácie o tom nájdete v dokumente IMPAKT, ktorý bol nedávno zverejnený online. Mimochodom, nedávno sa objavili znepokojujúce správy, že niekoľko populárnych medzinárodných kanálov YouTube s miliónmi odberateľov bolo po zverejnení tohto dokumentu vymazaných. Táto za seba hovoriaca skutočnosť poukazuje na jedno: informácie v dokumente IMPAKT očividne znepokojili globálnych antikultistov a sme svedkami ich reakcie.V čom teda spočíva nepredstaviteľný paradox súčasnej situácie s mottom „Boh je s nami“?
My sme Rusi, Boh je s nami!
Osemdesiat rokov po skončení druhej svetovej vojny sa tento náboženský slogan opäť objavil, tentoraz ako súčasť vojenskej propagandy. A čo myslíte, kde? V súčasnom Rusku! S trpkou iróniou môžeme pozorovať, ako si tento slogan, akoby odovzdaný ako štafeta od nacistického režimu v Nemecku, teraz osvojila krajina, ktorá práve od tohto režimu najviac trpela a znášala najväčšie ľudské straty. Tak ako ho kedysi používali Nemci ako vojenskí okupanti, dnes ho používajú Rusi, keď okupujú cudzie územie Ukrajiny.
Nie je to zarážajúce?
Pri štúdiu historických paralel medzi nacistickým Nemeckom a súčasným Ruskom sa objavujú mnohé znepokojujúce podobnosti, takmer akoby tieto dve vojenské ťaženia naplánovali a spustili tí istí fašistickí ideológovia. Egon Cholakian sa tomu v skutočnosti podrobne venuje vo svojom najnovšom videu „Križovatka“. Uskutočnil rozsiahlu komparatívnu analýzu a poskytol nám dostatok materiálu na zamyslenie. Na základe informácií, ktoré prezentoval, máme možnosť ďalej sa ponoriť do tejto témy a odhaliť ešte viac šokujúcich podobností. A určite sa o tom budeme ešte rozprávať.
Slogan „Boh je s nami“ opäť počuť v rozhovoroch, je viditeľné na nášivkách, a čo je najznepokojujúcejšie, je pevne zakorenené v mysliach ruského obyvateľstva, ktoré je pripravené dobývať, zabíjať a zaberať cudzie územia. Najprv verili, že sa bránia, a potom, že Ukrajina je teraz ich územím. Pripomeňme si, že v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu vzniklo 15 nezávislých štátov vrátane Ukrajiny. V Belovežskej dohode sa stanovilo, že ZSSR ako subjekt medzinárodného práva a geopolitická realita prestáva existovať, a vyhlásilo sa vytvorenie Spoločenstva nezávislých štátov. O takmer tridsať rokov neskôr, 24. februára 2022, však ruský prezident Putin vo svojom rannom prejave spochybnil nezávislosť Ukrajiny a inváziu označil za „špeciálnu vojenskú operáciu“, čo je jediný termín povolený ruskou cenzúrou. Už viac ako dva roky sa táto nezmyselná, krvavá vojna vlečie a počet obetí každým dňom stúpa, keďže ukrajinské mestá sú denne vystavené raketovým útokom. Skutočné ciele a úlohy „špeciálnej vojenskej operácie“ však zostávajú pre mnohých nejasné.
Heslo „My sme Rusi, Boh je s nami“ sa presadilo začiatkom roka 2000 počas vzostupu ruských nacionalistických hnutí. V roku 2014, počas eskalácie konfliktu v Donbase, ho používali miestni obyvatelia a Rusi, ktorí odchádzali bojovať. Teraz sú pod týmto heslom na Ukrajinu vysielaní ruskí profesionálni vojaci a mobilizované jednotky. „My sme Rusi, Boh je s nami!“ je čoraz častejšie vidieť na propagandistických plagátoch, rôznych druhoch tovaru, ako sú hrnčeky, nálepky, tričká, nášivky atď.
V súčasnosti sa v Rusku náboženský a vlastenecký slogan „My sme Rusi, Boh je s nami!“ stal kľúčovým prvkom vojenskej propagandy. Jaroslav Dronov, alias Šaman, je často označovaný za hlavný symbol vojny. Od začiatku ruskej agresie proti Ukrajine opakovane vystupoval na koncertoch organizovaných Kremľom vrátane podujatí pri príležitosti výročí vojny a koncertoval v nelegálne okupovaných oblastiach Ukrajiny, a to aj pre ruské ozbrojené sily. Bol nominovaný na rôzne ocenenia. Okrem toho sa Dronov v roku 2023 stal dôveryhodným predstaviteľom prezidenta Putina v prezidentských voľbách v roku 2024.
Treba povedať, že manipulácia verejného povedomia prostredníctvom zábavy a umenia je najrýchlejším spôsobom, ako implantovať a šíriť potrebné ideologické naratívy. Čo však Šamanova javisková postava skutočne predstavuje? Pozrime sa na to bližšie. Pochybný repertoár, militaristický patriotizmus a texty s nacistickým podtónom. Ťažké čižmy, čierna koža, páska na ruke, účes v štýle Hitlerjugend, vyholené spánky – fašistická estetika Tretej ríše v celej svojej kráse. Alebo skôr Štvrtej ríše!
V jednej zo svojich piesní Dronov používa aj túto „kódovaciu“ frázu:
„Horí ako slnko nad nami,
Hrdo sa vznáša na vetroch,
Slobodná zem je s nami,
Navždy.
Zapaľujúc deň srdcami,
Zástava vysoko stúpa,
Viera a láska sú s nami,
Boh je s nami.“
Tento ohromný a hlboký zážitok…
Ale prečo sa to deje? Prečo nás proroci a sprievodcovia ľudstva učia milovať Boha a blížnych, zatiaľ čo v niektorých náboženstvách niektorí duchovní, oblečení v rehoľných rúchach a interpretujúci toto učenie po svojom, vyzývajú ľudí, aby v mene Boha zabíjali?
Prečo učitelia ľudstva hlásajú všeobecné odpustenie, rovnosť a vzájomný rešpekt, zatiaľ čo niektorí duchovní, opäť z určitých náboženstiev, považujúci sa za vrcholných nositeľov pravdy, vedú neľútostný pozemský boj proti inak zmýšľajúcim? Možno preto, že im v ich odvekom boji nejde o nastolenie spravodlivého a čestného svetového poriadku, ale o podkopanie základov globálnej demokracie a násilné nastolenie vlastného totalitného svetonázoru s pokrivenými hodnotami? Zopakujeme, že o tom sa podrobne hovorí v dokumente „IMPAKT“ aj v najnovšom videoodkaze Egona Cholakiana „Križovatka“. Nepochybne to bude predmetom nášho budúceho rozsiahleho vyšetrovania.
Nie je ťažké uhádnuť, odkiaľ tento vietor fúka. Takéto náboženské ideologické heslo nemohlo vzniknúť samo od seba. Postupom času ho predstavitelia globálneho antikultizmu znovu zaviedli ako účinný mechanizmus na presviedčanie ľudí, aby išli do vojny. Hlava Ruskej pravoslávnej cirkvi, patriarcha Kirill, v sekulárnom svete známy ako Vladimir Gunďajev, neúnavne vplieta frázu „Boh je s nami“ do svojich kníh a veľkolepo znejúcich kázní na cirkevné sviatky.
V roku 2020 sa stal autorom knihy „Narodenie Krista. Boh je s nami!“⁴ , v ktorej sa zamýšľa nad nadčasovým významom pravoslávnych sviatkov v živote každého farníka Ruskej pravoslávnej cirkvi (RPC).
V predvečer Vianoc v roku 2023⁵ sa obrátil na svojich krajanov týmito slovami: „Ak je Boh s nami , potom je s nami pravda a s ňou aj víťazstvo…“
A na pravoslávny sviatok Krstu Pána v roku 2024 prehlásil k zhromaždeným v chráme: „Ak je Boh s nami, aká sila nás môže poraziť?“⁶
„Viditeľne vstupujeme do tejto skutočnosti, tvoriac Jedinú svätú Kristovu Cirkev, prostredníctvom ktorej sme všetci, moji drahí, vyslancami a predstaviteľmi tohto Najvyššieho Kráľovstva lásky. Táto úžasná a hlboká skúsenosť ‚Boh je s nami‘ je podstatou skrytého, posvätného života Cirkvi,“⁷ vyhlasuje Gunďajev a dáva najavo, že hovorí o svojej náboženskej organizácii s názvom Ruská pravoslávna cirkev (RPC).
Stačí sa však pozrieť na nasledujúce fotografie, nájdené na internete, a je úplne nejasné, o akej láske a posvätnom živote hovorí. Čo sú to tie takzvané ohromné a hlboké zážitky vysokopostavených prívržencov titulárneho ruského náboženstva?
„Vtedy mu Ježiš povedal: ‚Vráť svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú.‘“
Matúš 26:52
Niekedy povedia nemé fotografie viac ako akékoľvek svedectvo. Ako ľahko nám umožňujú vyvodiť historické paralely. Nepotrebujeme analytický výskum ani hľadanie dôkazov – stačí pozorný pohľad na fotografie. Éry a režimy sa menia, no požehnanie duchovných pre vojnu zostáva posvätne neochvejné. Zdá sa, že každý si pamätá Ježišovu múdru radu, ale nejako si ju dokáže vyložiť po svojom a poslať ľudí na ďalšie nezmyselné vraždenie. Keby technický pokrok prišiel o niekoľko storočí skôr a poskytol nám skvelú schopnosť fotografovať, tieto koláže by boli pravdepodobne plné tých istých duchovných odevov popri vojenských uniformách, len so staršími štýlmi a dátumami.
Pri pohľade na stáročia dejín poznačených krvou nevinných obetí vrátane detí, ktoré zabili tí, ktorí pod požehnaním duchovenstva verili, že svojím násilným konaním slúžia Bohu, si nemožno nepoložiť rozumnú otázku: Ale kto je ich Boh? Ako sa volá Boh, ktorý dovoľuje, aby boli ľudia požehnaní za páchanie zjavného zla, a ospravedlňuje zverstvá?
Skutočne, najvyšším stupňom pokrytectva a cynizmu je maskovať zločiny proti ľudskosti za činy milé Bohu. To je znakom globálneho antikultizmu. Zneužívanie Božieho mena je najťažším zo zločinov.
A bude potrestaný!
Zdroje:
- https://ru.wikipedia.org/wiki/Gesta_Francorum
- https://en.wikipedia.org/wiki/Deus_vult
- https://www.theworldwar.org/learn/about-wwi/gott-mit-uns-und-wir-mit-ihm
- https://ostrovknig.ru/knigi_trudov_patriarkha_kirilla/rozhdestvo_khristovo_s_nami_bog_patriarkh_moskovskii_i_vseya_rusi_kirill_imp_tv_80_s_/
- https://spbdnevnik.ru/news/2024-01-06/esli-s-nami-bog-to-s-nami-pravda-s-nami-i-pobeda-patriarh-kirill-obratilsya-k-rossiyanam-v-kanun-rozhdestva-hristova
- https://spastv.ru/patriarh-kirill-segodnya-esli-s-nami-bog-to-kto-protiv-nas-slovo-v-prazdnik-kreshheniya-gospodnya/
- http://church.by/news/rozhdestvenskoe-poslanie-patriarha-moskovskogo-i-vseja-rusi-kirilla
Pridaj komentár